To tu ešte nebolo. Sociálni demokrati, tradičná nemecká ľudová strana, sa v krajinských voľbách v Sasku dostali sotva nad desať percent hlasov. To už nie je volebná prehra, hovoria samotní saskí sociálni demokrati, to je katastrofa. Predseda krajinskej organizácie SPD v Sasku Kluncker len niekoľko hodín potom, čo bola prehra jeho strany jasná, podal demisiu.
I keď sa víťazstvo kresťanských demokratov (CDU) očakávalo, saské krajinské voľby zanechajú v nemeckom politickom živote hlboké stopy. Vo východnom Nemecku, na území bývalej NDR, sa musí zrejme dlhodobo počítať s existenciou postkomunizmu. Po voľbách v Sasku sú postkomunisti (PDS) druhou najsilnejšou stranou. Designovaný generálny tajomník SPD Franz Müntefering niekoľko hodín po oznámení výsledkov volieb ohlásil, že sa sociálni demokrati ešte viac dištancujú od PDS. To však nestačí. Politológovia upozorňujú, že postkomunisti získali toľko hlasov iba preto, že sociálni demokrati nemajú jasný politický program. To postkomunisti využívajú a obsadzujú pozície, ktoré boli v minulosti vlastné práve sociálnym demokratom. Dokiaľ sa to nezmení - a to bude podľa politológa Dr. Andreasa von Belowa trvať ešte veľmi dlho - nemajú sociálni demokrati na východe Nemecka šancu zlepšiť svoju pozíciu. Saské voľby tiež potvrdili, že CDU teraz občania považujú za jasný korektív politiky červeno-zelenej spolkovej vlády. Tým, že môže v Spolkovej rade, zastúpení spolkových krajín, prakticky usmerniť 70 percent všetkých návrhov zákonov červeno-zelenej koalície, má v ruke kľúč k ďalšiemu vývoju v Nemecku.
Niet preto divu, že sa už v nemeckých médiách objavili úvahy, že v Berlíne síce bude vládnuť červeno-zelená vláda, ale o všetkých dôležitých otázkach bude rozhodovať zákulisná “veľká koalícia“ kresťanských a sociálnych demokratov. Že tieto dohady nie sú ďaleko od reality, potvrdzuje vývoj u Zelených, koaličného partnera sociálnej demokracie. V strane vypukla ostrá diskusia o budúcom zameraní Zelených, o tom, kto má stranu viesť a aká politika je pre nich najlepšia. Predovšetkým minister zahraničných vecí Joschka Fischer sa stal terčom kritiky potom, čo požadoval, aby sa čo najrýchlejšie vymenilo vedenie zelených a na čelo strany prišli tí, ktorí vedia, čo chcú. Len tak by sa podľa Fischera dalo zabrániť tomu, aby Zelení v budúcich krajinských voľbách v Berlíne, v Šlezvicku-Holštajnsku a v Severnom Porýní-Vestfálsku obstáli.
RUDOLF STRÖBINGER, Bonn
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
