a komu sa nechce venovať tridsať štvrtkových večerov vyrovnávaniu sa s komunistickou minulosťou, môže si zvoliť iný program. V pozadí hádky, či je vysielanie majora Zemana užitočné, alebo škodlivé, však badať veľkú neistotu, čo televízny divák spraví s ovládačom: či majora vypne po prvom trápnom dialógu, alebo ho nostalgicky dopozerá a preladí až vo chvíli, keď ho Česká televízia začne vychovávať dokumentom o tom, ako to bolo vtedy za komunizmu naozaj. Spor medzi stúpencami a odporcami majorovho návratu na obrazovku je hlavne sporom márnych nádejí a prehnaných obáv, ak ide o občana. Márnou nádejou je predstava, že televízne štvrtky povedú k masovému spytovaniu svedomia a prehnané sú obavy, že major Zeman národ oklame, ak sa mu to nepodarilo za mlada. (Mimochodom, naozaj to nie je žiadne akčné kino…)
Na vyrovnávanie sa s minulosťou neexistuje ani nijaká učebnica, ani zaručený recept. Je jednoduché opísať mechanizmus zla a odsúdiť nedemokratické pomery. Prakticky je nemožné docieliť, aby sami seba odsúdili tí, ktorým bolo dané v nedemokratických pomeroch žiť. Individuálne vyrovnávanie sa s minulosťou je vec svedomia. Kto ho má, dávno musel vstúpiť do seba, keď sa ocitol zoči-voči informáciám, ktorých bol v minulosti ušetrený. Kto svedomie v živote nepoužíva, vyrovnal sa s minulosťou tak, že na ňu zabudol. O tom, že totalitná minulosť spoločnosť poškodila, nemá cenu diskutovať. Otázka je, ako to poškodenie liečiť.
Filozof Václav Bělohradský nedávno skonštatoval, že vyrovnať sa s minulosťou je nemožné a že sa to nepodarilo nikde - ako príklad spomenul neschopnosť Angličanov a Francúzov vyrovnať sa s koloniálnou minulosťou. Tým, samozrejme, nikto nehovorí, že sa s minulosťou máme trpne zmieriť. Zlo treba odsúdiť a odstrániť jeho príčiny. Zostanú však dôsledky a s tými sa zrejme môžeme vyrovnať jediným spôsobom: tým, že sa budeme vyrovnávať s prítomnosťou. Je typické, že nepomerne väčší záujem vyvoláva major Zeman než napríklad všade prítomná korupcia, klientelizmus, absencia morálky v podnikaní či v politike, alebo nostalgia za štátnym paternalizmom, neprekonaný sklon k rovnostárstvu či pokrivený vzťah k práci. To sú dôsledky totality, ktoré majú na spoločnosť neporovnateľne horší účinok ako ideologické detektívky v módnom retroštýle.
Major Zeman českú spoločnosť ani nezachráni, ani nezničí. Skôr ju rozosmeje, ako zahanbí a predovšetkým asi začne televízneho diváka veľmi rýchlo otravovať alebo nudiť. Napriek sofistikovaným argumentom o nutnosti vyrovnať sa s minulosťou musí citlivejší človek zaregistrovať istý nevkus: systematicky sa bude kopať do mŕtvoly. Tým sa atmosféra v spoločnosti, jej schopnosť sebareflexie či jej výkonnosť a konkurencieschopnosť v Európe nezlepšia ani náhodou.
IVAN HOFFMAN, Praha
(Autor je komentátorom ČRo1)
