BRATISLAVA (SME - mim) - Desať rokov po páde komunizmu narazila iniciatíva ministra spravodlivosti a šéfa KDH Jána Čarnogurského zriadiť úrad na dokumentáciu zločinov komunizmu na odpor predovšetkým ľavicových subjektov vládnej koalície. Proti bol aj prezident a bývalý člen Ústredného výboru KSS Rudolf Schuster, ktorý návrh zamietol ako zbytočný návrat do minulosti. Slovensko vo vyrovnávaní sa s vlastnou minulosťou výrazne zaostáva za postkomunistickými štátmi. Debatu, ktorá sa u nás začína, majú niektoré z nich už dávno za sebou. Do najlepšej podoby dotiahli proces vyrovnania sa s červenou minulosťou Nemci, poučení dôsledkami hnedej diktatúry na spoločnosť. O zriadení úradu s najdlhším názvom - Úrad spolkového splnomocnenca pre materiály štátnej bezpečnosti bývalej NDR sa po búrlivej diskusii rozhodlo bezprostredne po páde železnej opony. Gauckov úrad, ako sa jeho názov medzitým udomácnil, ešte aj desať rokov po páde komunizmu dostáva denne 400 žiadostí o nahliadnutie do spisov Stasi a predĺženie jeho činnosti v budúcom tisícročí má v Nemecku silných podporovateľov. „Keď sa skončí obdobie diktatúry a formuje sa demokratická spoločnosť, je veľmi dôležité spracovať minulosť. Bez túžby po pomste a nepriateľských reakcií, ale v otvorenej diskusii. Bol to morálne a politicky dôležitý krok,“ zdôvodnil význam zriadenia úradu pre SME Harald Both z Gauckovho úradu. Na minuloročnom stretnutí expertov z krajín strednej a východnej Európy v Berlíne sa konštatovalo, že pozoruhodné úspechy dosiahli pri vyrovnávaní sa s komunistickou minulosťou krajiny ako Nemecko, Bulharsko, ČR, Litva, Poľsko, Rusko, Maďarsko a Bielorusko, ktoré presadili rehabilitácie a odškodnenia pre obete násilníckych režimov. Menej úspechov však zaznamenalo trestnoprávne stíhanie páchateľov. ČR sa napríklad snaží postihovať zločiny z 50. rokov, z čias okolo sovietskej invázie v roku 1968 a perzekúcie proti Charte 77. Poľsko stíha trestné činy proti robotníkom pri povstaní v gdanským lodeniciam v roku 1970 či pri zavedení výnimočného stavu v roku 1981.