Priznal sa mi kolega, že pre neho by bolo dnes už utrpením písať o futbale. Iba ak s nadhľadom, úsmevne, ironicky. On, ktorý zažil slávne Belehrady a Rímy, ktorý bol pri bazilejskom slovanistickom triumfe, videl veľké duely Trnavy, Slovana i Interu. Reč na podobnú tému sa zvrtla aj po zápase Slovan - Humenné a hosťujúci tréner Vladimír Gombár prezradil, že dnes hráčom stačí, aby mali v kolonke za svojím menom iks odohraných zápasov a tým zvyšujú svoju cenu. Aj ja som hrával ligu, ale na takéto bilancie som nehľadel, len na skutočný výkon a výsledok. A myslím si, že som nebol až taký zlý futbalista, dodal Gombár. Stanislav Jarábek, kmeť slovenskej trénerskej rodiny, mu na to odsmečoval: „Dobrý si bol, aj pekný.“ Dnes už nie je slovenský futbal dobrý ani pekný, na hráčov sa ani nepozeráme, lebo pre niektorých je utrpením už ísť na ihrisko, lebo nevedia, čo ich od „náročných“ divákov čaká a či to budú schopní splniť. „Dnes hrá futbal bárskto,“ dodal V. Gombár. Nebola to narážka na vystúpenie 43-ročného prezidenta Senca Daniela Bartka v ligovom zápase v Košiciach. „Ak by mne za takú stávku ponúkli desať miliónov, tak sa zaregistrujem a aj ja nastúpim,“ povedal 61-ročný Jarábek s tým, že o výške takej stávky počul. Bartko zasa právom poznamenal, že legendárny Gordie Howe hral hokej v sedemdesiatke a slávny sir Stanley Matthews hral súťažne futbal do svojich 65 rokov. Na Slovensku sa dá počuť všeličo. Aj o príjmoch futbalistov, ktoré ešte nikto nezverejnil, a tak zostávajú len v polohe jedna pani povedala. Každý divák vie, koľko ktorý hráč berie, len to ešte nikto nikde nevidel na papieri. Obrazne povedané, na Slovensku je v hľadisku päť divákov a hráčom musia dať kluby na výplaty státisíce mesačne. To je z hľadiska rozpočtov klubov pravda, v tomto nikto neoklame. Divákov v hľadisku rátame už ručne, rozpočty priznávajú kluby verejne pred štartom súťaže. Pohľad na tabuľku napovie, že súťaž je veľmi vyrovnaná. Ak ešte zakopne Inter, potom môžeme majstra žrebovať. Až teraz sa ukazuje, že slovenský futbal bol od svojho vzniku budovaný na pochybných základoch, na piesku prehnaného nadšenia a valaškárskej eufórie, podľa plánov architektov, ktorí si pri tom budovali svoje skutočné domy. Najhoršie je, že všetci, čo sa na budovaní imidžu a kvality slovenského futbalu podieľali, kradli cement a malta stavby je priveľmi piesková. Preto sa múry praskajú a zosýpajú. A aj preto bude treba vystužiť túto stavbu realitou. Na to sa však zatiaľ nikto neodhodlal. JÁN MIKULA