
K vysokoškolskému diplomu sa dá dostať rôznymi cestami. Buď sa päť rokov učíte, naháňate skúšky a potom vás slávnostne promujú, alebo si titul jednoducho kúpite. Ceny sú rôzne. ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV TASR
„Sme si veľmi dobre vedomí, že existuje nelegálny obchod s diplomami,“ hovorí Mária Hrabinská, vedúca Strediska pre ekvivalenciu dokladov o vzdelaní.
So žiadosťou o posúdenie rôznych druhov dokladov o vzdelaní získaných v zahraničí sa vlani na stredisko obrátilo približne tritisíc ľudí. Mnohí prichádzajú aj s dokladmi, ktorých pravosť je už na prvý pohľad nejednoznačná. „Prídu iba sondovať. Keď zistia, že sa v tom vyznáme, radšej žiadosť ani nepodajú.“
Mnohí skúšajú, či by sa ich certifikát síce pravý, ale vydaný iba po niekoľkohodinovom kurze, nedal uznať napríklad ako výučný list.
Šľachtic falošným doktorom
Prvý falošný diplom, ktorý sa Márii Hrabinskej dostal do rúk, bol nádherný, obrovský, na ručnom papieri a údajne ho vydala švajčiarska univerzita. Ukázalo sa však, že taká univerzita vo Švajčiarsku neexistuje. „Kuriózne na tomto prípade bolo, že šlo o šľachtica (ale nebol zo Švajčiarska), ktorému veľmi záležalo na tom, aby mohol popri svojom šľachtickom titule používať aj titul doktor.“ Žiadosť si nepodal sám, ale prostredníctvom agenta.
Od septembra minulého roku sa v stredisku stretli s dvomi jasnými falzifikátmi dokumentov. „Oba boli z toho istého členského štátu Európskej únie.“ Prípad ešte nie je uzavretý, a tak Hrabinská meno krajiny neuvádza. Išlo o jedno vysvedčenie o maturitnej skúške a jeden vysokoškolský diplom. V druhom prípade naša vysoká škola už vydala aj doktorský diplom (PhD.) „Žiaľ, vysoká škola sa na nás neobrátila so žiadosťou o posúdenie inžinierskeho diplomu pred tým, než jeho majiteľa prijala na doktorandské štúdium.“ Na falošnosť dokladov upozornilo ekvivalenčné stredisko zo zahraničia. Dnes s majiteľom falošného diplomu v zahraničí prebieha súd.
Najatý agent – prekladateľ
V prípade občanov členských štátov únie žiadosť často podávajú najatí agenti. Hrabinská si spomína na prípad, keď vysvedčenie vlastne sfalšoval slovenský súdny prekladateľ – potvrdenie o vykonanej praxi v cukrárni preložil ako výučný list. „Predpokladal, že arabský jazyk z našich pracovníkov neovláda nikto (možno si to aj overil), ale prerátal sa, lebo v tomto prípade nám pomohli vzory vysvedčení. Originál nezodpovedal vzoru, a preto sme požiadali o revíziu prekladu. Ukázalo sa, že sme mali pravdu.“
Stávajú sa aj veselé príhody: „Volali mi z kancelárie prezidenta susedného štátu, že od slovenskej univerzity dostali návrh na udelenie čestného doktorátu ich prezidentovi, ale im sa to nejako nezdá, aj keď návrh spĺňa formálne náležitosti. Okrem toho nemali vedomosť o tom, že by u nás taká univerzita pôsobila. Ukázalo sa, že šlo o kanadský žartík študentov jedného slovenského gymnázia.“