ľa podniku podpluk. Mateja Havrana, ako aj prísľubom konkrétnych objednávok na výrobu a opravy pre Armádu SR by sa mala situácia v tomto podniku zlepšiť. V poslednom období dospela do štádia, keď 276 zamestnancov podniku pracovalo len štyri dni v týždni. Kým ešte v roku 1996 robil podnik viac ako 96 percent svojej produkcie pre potreby armády, v minulom roku to bolo už len 47 percent. Sčasti sa na tom podieľali i nesplnené zmluvy s Generálnym štábom (GŠ) ASR, ktorý nemal tieto kontrakty finančne kryté. To včera potvrdil minister Kanis. Problematická situácia, keď je Slovensko jednou z posledných krajín so záujmom o vstup do NATO, ktoré nemajú integrovaný GŠ do ministerstva obrany, by sa mala zmeniť od 1. januára budúceho roka. Je to jeden z hlavných krokov transformácie armády, ktorej koncepciou sa má v októbri zaoberať Rada obrany štátu i vláda. S tým podľa Kanisa súvisí i často diskutovaný termín skrátenia základnej vojenskej služby, ktorým pravdepodobne nebude 1. júl budúceho roka, ale až január roku 2001. Podľa ministra sa musia opravárenské podniky armády postupne orientovať aj na civilný sektor. Zmienil sa aj o situácii v štátnom podniku Vojenské stavby, ktorého strediská boli za bývalého vedenia rezortu tunelované odpredajom hnuteľného i nehnuteľného majetku za nízke ceny. Touto kauzou sa zaoberá prokuratúra.