Už asi týždeň sa v britskej tlači postupne objavujú nové a nové mená britských agentov, ktorí v časoch studenej vojny pracovali pre východonemeckú tajnú službu Stasi. Dosiaľ britská kontrašpionáž MI5 identifikovala šesť mien, no v dokumentoch Stasi, ktoré získal britský týždenník The Sunday Times, sa vraj uvádzajú mená ďalších približne desiatich osôb, ktoré boli v kontakte s nemeckou tajnou službou. Napriek tomu, že britská vláda vedela o existencii komunistickej výzvednej siete, nezačalo sa proti nim žiadne vyšetrovanie. Konzervatívna opozícia teraz tlačí na labouristickú vládu, aby zverejnila celý zoznam britských agentov podozrivých zo spolupráce s bývalým komunistickým blokom, a verejnosť žiada vysvetlenie, prečo sa tieto prípady doteraz držali v tajnosti. V piatok rozhlasová stanica BBC informovala o prípade Robina Pearsona, historika hospodárskych dejín na univerzite v Hulle, ktorý od roku 1977 pracoval 12 rokov v službách Stasi. Pearson (44) bol v roku 1977 na štúdiách v Lipsku, kde ho naverbovala tajná služba NDR. V Lipsku naverbovali aj ďalšiu agentku - slávna univerzita z 15. storočia v tomto meste, ktorá vtedy niesla meno Karla Marxa, mala dobré meno v akademických kruhoch a priťahovala aj študentov zo Západu a najmenej po dve desaťročia počas studenej vojny slúžila na získavanie agentov. Teraz 36-ročná Fiona Houldingová s krycím menom Diana sa k Stasi dostala cez jej agenta Ralfa Jürgena Böhma, s ktorým sa zoznámila v Lipsku a mala s ním ľúbostnú aféru. NDR sa prostredníctvom nej vraj zaujímala najmä o Davida Irvinga, pravicového historika notoricky známeho vďaka teórii popierajúcej zodpovednosť Hitlera za holokaust.
Špionážnymi aférami sa britské noviny začali zaoberať asi pred týždňom, keď vyšlo najavo, že 87-ročná dôchodkyňa Melita Norwoodová vydávala po desaťročia Moskve tajné informácie o výrobe atómovej bomby.
(Podľa Sunday Times, Sunday Observer, BBC, kl)
