ň predseda predstavenstva spoločnosti Hutník, ktorá vlastní 10 percent akcií železiarní priamo a na ďalšie má zrejme sprostredkovaný vplyv, tvrdí, že nejde o návrat Rezešovcov. Ktovie, prečo sa potom unúval do španielskej rezidencie tejto rodiny a prečo práve v tom istom čase ako občan Vladimír Mečiar.
Jaroslav Grúber sa dostal do patovej situácie. Ako odborár sa musí starať o blaho svojich voličov, ako vlastník chce zisk. Namiesto toho, aby si vybral len jednu z dvoch možných rolí, hrá naraz obe a obe mizerne. Kombinácia odborár-vlastník je vo svete nevídaná a nepochopiteľná, najmä ak sa ukáže, že vlastník spoludokázal narobiť toľko dlhov, že firma sa mohla dostať do konkurzu, čo by znamenalo napríklad aj stratu práce ľudí, ktorých odborár zastupoval. Nedávno vykričal J. Grúber pravdu o Eichlerovi: nerozozná oceľ od surového železa. Znalec manažmentu a odborový boss síce nepovedal, aký je medzi nimi rozdiel, a zjavne nepochopil, že Eichlerova úloha bola o niečom inom, nie o skúmaní kryštalického zloženia kovov.
VSŽ sa dostali aj Grúberovou vinou do situácie, keď by im pomohol len americký hrdina akčných filmov Bruce Willis, ktorého údajne do úlohy vo filme Titanic neobsadili len zo strachu, že všetkých zachráni. Eichler nie je docentom hutníctva a pri pohľade na jeho ruky je zrejmé, že vysokú pec ani nezapaľoval, ba ani v oceliarni by neukormidloval odpich. Na rozdiel od Grúbera však Eichler rozozná kvality zmluvy o exkluzivite v dodávaní železného šrotu, s ľahkosťou rozpozná dolár od stravenky v závodnej jedálni.
Eichler nie je príjemným šéfom. Je to typický Američan, ktorý neodflákne prácu a neberie sa smrteľne vážne. Podarilo sa mu odvrátiť hrozbu bánk, ktoré chceli svoje peniaze späť a rýchlo, presvedčil ich o možnosti postaviť firmu na nohy, o možnosti urobiť z nej zasa dobrý podnik. V dobrej firme v americkom podaní sa nekradne, netuneluje, neintriguje. Manažéri nevedú vždy cnostný život, ale v biznise ctia isté pravidlá, ktoré neporušia ani pri rokovaniach s partnerom, ktorému včera nasadili parohy. Eichler sa pokúsil firmu reštrukturalizovať a je pravdepodobné, že pri tom urobil aj nejaké chyby. Neboli to však hrúbky, lebo konzorcium veriteľských bánk by ho dávno poslalo ďalej ako do čerta.
Eichler vo VSŽ urobil kroky, ktoré nie sú štandardné, len majú želané výsledky. Odborára Grúbera omína plat prezidenta spoločnosti. Neprezradil zatiaľ ani svoj a ani prečo ho ho zhrýza Eichlerova výplatná páska. Chce takú istú alebo len jednoducho závidí. S platu prezidenta by si letenky do Španielska kupoval zo svojho.
To, čo Eichler v železiarňach robí, sa volá krízový manažment. Jeho výsledkom je prehľadnosť. Kto ju nechce, vie prečo. Eichler týmto akcionárom, ak ho odvolajú, chýbať nebude. S Gabrielom sa však poberie aj filip. V posledných niekoľkých rokoch sa ho nepodarilo sprivatizovať ani rezešovcom, ani grúberovcom… jednoducho na Fonde národného majetku SR nič také nemali. Lebo keby mali, tak kúpia. Len či by im po kúpe pražskej Sparty a dopravného lietadla ostali nejaké drobné.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor je reportérom týždeníka Trend a biznismagazínu Duel)
