Posledné, úplne stagnačné obdobie jeľcinovskej éry sa končí a s koncom prichádza čas platiť účty za omyly a prehmaty, ktoré mali byť menším zlom, než relatívna stabilita krajiny za Jeľcinovej vlády. Ukazuje sa, že účty za konzervovanie problémov miesto ich riešenia sú nad očakávania „mastné“. Vojna v Čečensku sa dnes Rusom vracia ako bumerang. Pomaly niet dňa bez teroristického útoku, takže bezpečnostná situácia v krajine začína pripomínať pomery typické pre občiansku vojnu. Navyše je tu medzinárodný škandál toho najväčšieho kalibru. Americké noviny New York Times napísali o praní miliárd dolárov cez účty v Bank of New York, ktorého sa mali dopustiť ruskí mafiáni, vrátane vysokých štátnych úradníkov. Je podozrenie, že išlo i o peniaze z pôžičiek Medzinárodného menového fondu Rusku, ktoré, ako je známe, zmizli nevedno kam. Nejde len o plesnutie do vody - obvinenie berie vážne i americká vláda. Minister zahraničných vecí Ruska Ivanov sa chystá v najbližších dňoch do USA i preto, aby sa donkichotsky pokúsil „vylepšiť imidž“ svojej vlasti.
Ak sa vlani Rusko otriasalo pod ťarchou krízy, ktorá hrozila úplným kolapsom finančného systému, s dnešnými problémami musí zápasiť celkom osamotené. Lenže krízami a personálnymi výmenami devalvovaná vláda a chorľavý prezident sú naprogramovaní tak, aby s odretými ušami prežili do najbližších parlamentných a prezidentských volieb. To, čo sa deje dnes, je ranou pod pás jeľcinovskej ére, ktorá chcela dôstojne skončiť a zaistiť si aspoň formálnu kontinuitu. Premiér a bývalý agent vnútra Putin, ktorého by Jeľcin vraj raz rád videl na svojom „tróne“, sa obmedzuje na emotívne výpady, kým v Moskve sa už šepká, že sa neosvedčil a prezident ho čoskoro (áno, čítate dobre) vymení. Dokonca už padlo i meno jeho nástupcu. Nemal by ním byť nik iný, ako sám Alexander Lebeď, ktorý svojho času pomohol Jeľcinovi k volebnému víťazstvu a vyjednal s Čečenmi skončenie hanebnej vojny chasavjurtskými dohodami. Mnoho Rusov - ale napríklad aj bývalý Jeľcinov dôverník so skúsenosťami s Čečenmi Boris Berezovskij - si myslia, že len Lebeď dokáže s Čečenmi rokovať.
Povestí však v Moskve nikdy nie je dosť - hovorí sa aj o takej neuveriteľnej veci, ako je dobrovoľný odchod Jeľcina z funkcie a predčasné voľby. Z tejto možnosti by sa celkom určite tešili asi len zahraniční investori, ktorí by sa od novej vlády mohli dočkať konečne sľubovaných reforiem ekonomiky. Stav spoločnosti len dokresľuje fakt, že za rovnako pravdepodobné sú považované najtemnejšie scénáre - vyhlásenie výnimočného stavu a zrušenie volieb. To je vraj celkom možný cieľ kruhov v Kremli, známych ako Rodina, najbližšieho Jeľcinovho okolia, ktoré vraj manipuluje s izolovaným prezidentom. Jeľcinova Rodina by tak údajne odvrátila vyšetrovanie finančných aktivít Kremľa, politické následky by však svojou ničivosťou predčili škody napáchané islamskými teroristami.
Ak dnes možno ruskému občanovi niečo poradiť, tak je to trpezlivosť a modlenie sa za to, aby voľby boli (a aby sa ich v zdraví dožil). V nich totiž dostane šancu voliť zmenu. Škoda, že nedostane príležitosť prikročiť k urne s pokojnou mysľou. Stagnácia totiž neprináša pokoj.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
