V najobsadzovanejšej kategórii vedie trojica Majster Pavol z Levoče, Jozef Kroner a Július Satinský. Vaše uznanie si získali aj Pavol Országh Hviezdoslav, Albín Brunovský, Martin Benka, Paľo Bielik, Juraj Jakubisko, Samo Chalupka, Janko Jesenský, Andy Warhol, Dušan Jurkovič, Ladislav Chudík, Marián Varga a Ladislav Nádaši-Jégé.
Majster Pavol z Levoče
Výnimočný zjav a najvýznamnejšia umelecká osobnosť slovenského neskorogotického sochárstva. Narodil sa v 70. alebo 80. rokoch 15. storočia a celý tvorivý život prežil v Levoči, kde založil a viedol vlastnú rezbársku dielňu, ktorej vplyv umelecky ovplyvnil širšie okolie severovýchodného Slovenska. Zomrel pravdepodobne medzi rokmi 1537-1542. Jeho najvýznamnejšie dielo je na hlavnom oltári farského Kostola sv. Jakuba v Levoči, ktorý je najvyšším pôvodným krídlovým oltárom v Európe. Sochársku výzdobu oltára skončil Majster Pavol roku 1517. Dokonalú techniku stvárnenia prezrádzajú najmä postavy sv. Jakuba, Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu. Jeho vynikajúcou rezbárskou prácou je Posledná večera na predele oltára. Na diele vidieť očividnú snahu o dosiahnutie maximálneho estetického účinku. Rukopis Majstra Pavla je zreteľný aj na skupine Narodenia Pána, na dvoch sochách oltára sv. Mikuláša a jazdeckej soche sv. Juraja v Levoči. Pripisuje sa mu aj autorstvo sochy sv. Barbory v Banskej Bystrici. Od neho, respektíve z jeho rezbárskej dielne pochádzajú aj sochárske diela v Okoličnom, Chyžnom, Spišskej Sobote, Hrabušiciach, Ľubici, Spišskej Novej Vsi a inde. Dielo Majstra Pavla z Levoče patrí medzi vrcholné prejavy neskorogotického sochárstva na Slovensku.
Jozef Kroner (1924 – 1998)
Jeden z mála slovenských hercov, slávnych vo svete. Na scéne Slovenského národného divadla i na filmovom plátne sa najviac osvedčil ako predstaviteľ ľudových a komediálnych postáv. Svetového uznania sa dočkal za stvárnenie tragikomickej úlohy Tóna Brtku v oscarovom filme Obchod na korze z roku 1965. Najväčšej slávy sa mu však dostalo počas svojho 28-ročného pôsobenia v činohre Slovenského národného divadla. Od začiatku hereckej kariéry stvárňoval postavy starších mužov, zložité charaktery, ale aj komediálne postavy. Najpopulárnejší bol však ako filmový herec. Vo filme hral najčastejšie ľudské typy na okraji spoločnosti a ľudových hrdinov, ktorí víťazia nad hrubou silou pomocou vtipu. Vynikol aj v komediálnych úlohách - napríklad vo filmoch Štvorylka (1956) a Pacho, hybský zbojník (1976), ale aj v drámach - Kosenie jastrabej lúky (1983) či Tisícročná včela (1987). Veľa obľúbených postáv vytvoril aj v televízii. Neopakovateľné humorné prvky využil aj ako autor šiestich kníh, ktoré si sám ilustroval. Medzi najčítanejšie patria príbehy Herec na udici. Americká kritika prirovnávala J. Kronera k Chaplinovi za jeho schopnosť zrozumiteľne vypovedať o tragikomickom osude obyčajného človeka. Kroner ako významná morálna autorita podporoval nezávislosť umeleckého prejavu na Slovensku. Od roku 1976 bol národným umelcom, tiež držiteľom americkej ceny Blue Ribbon Award, Striebornej sirény zo Sorrenta a Zlatej ruže zo Sofie.
Július Satinský
Polovica legendárnej dvojice L&S. Spolu s Milanom Lasicom vytvorili v roku 1959 dvojicu intelektuálnych komikov, svoje autorské programy prezentovali predovšetkým v dnes už nejestvujúcom bratislavskom Divadle na korze (Soirée, Radostná správa), po normalizačnom zákaze vystupovania na Slovensku účinkovali v rokoch 1971-72 v súbore Večerní Brno. Ich umelecký návrat do Bratislavy sa začal najskôr v spevohre a potom v činohre Novej scény, v súčasnosti je ich domovskou scénou Štúdio S, sú autormi a protagonistami viacerých zábavných televíznych programov, ich tvorba je zaznamenaná knižne i na hudobných nosičoch. Július Satinský (narodený v roku 1941 v Bratislave) študoval dramaturgiu na VŠMU, popri spoločnom účinkovaní v dvojici s Lasicom vytvoril mnoho divadelných a neskôr aj filmových postáv (S tebou mě baví svět, Vesničko má středisková a ďalšie).
