cez Veľkú Britániu, ale len máloktorí si dokážu bez pomoci rodiča vybaviť víza pri ceste do tejto krajiny. Študenti stredných škôl by sa mali prestať učivo bifľovať, škola by ich mala učiť riešiť problémové úlohy a aplikovať ich v praxi. Aj tento verdikt je výsledkom minuloročného testovania 83 štátnych, súkromných či cirkevných gymnázií, zameraného na prieskum vedomostí maturantov. Zabezpečovala ho firma Exam, zaoberajúca sa testovaním žiakov, ktorú vedie niekdajší stredoškolský učiteľ matematiky Vladimír Burjan. Projekt dostal názov Monitor 99 a sledoval úroveň vedomostí v slovenskom jazyku a literatúre, matematike a v anglickom jazyku. Podrobné výsledky dostali školy v predstihu pred maturitami a budú použité v príprave zmeny koncepcie maturitnej skúšky. Pre SME to potvrdil jeden z iniciátorov projektu, riaditeľ bratislavského Gymnázia I. Horvátha Augustín Šutta. Výsledky sú však aj varovným signálom. Až 46 percent testovaných tried dosiahlo zo slovenského jazyka iba šesťdesiatpercentnú úspešnosť a pri matematike to bolo ešte horšie. Sedemdesiat percent tried bolo pod 50-percentnou úspešnosťou. „Svedčí to o nízkej efektívnosti vyučovania a signalizuje nereálnosť osnov,“ konštatoval Šutta. Odhalili sa aj veľké rozdiely v školskej klasifikácii. Skupiny jednotkárov z niektorých škôl totiž napríklad dosahovali horšie výsledky ako trojkári či štvorkári inde. „Zvlášť by som upozornil na neexistenciu spätosti medzi známkami a skutočnými vedomosťami, ktoré žiak dokáže naozaj prezentovať,“ tvrdí Šutta.