Spomínali ste, že v súčasnej situácii je lepšie počkať s tlakom na americkú administratívu ohľadne ďalšieho rozšírenia NATO. V akom časovom horizonte je podľa vášho názoru možné rátať s ďalšou vlnou rozšírenia?
„Vzhľadom na politické a strategické faktory aliancia nie je v súčasnosti pripravená na druhú vlnu rozšírenia až do summitu v roku 2002. To rozhodnutie padne až na tomto summite, medzi tým budú v USA voľby, v Nemecku riešia súčasnú koalíciu a ešte stále sa debatuje o dopade kosovskej krízy. Zároveň treba začať riešiť otázku, ako sa rozdelia náklady na financovanie v novom NATO medzi Európou a USA. Keď sa skončia tieto diskusie - rátame tak okolo roku 2002 - prídu na rad otázky ďalšieho rozširovania, do čoho treba ešte zarátať aj ratifikačný proces, ktorý sám osebe bude trvať dva až tri roky. Veríme, že čas pred týmto summitom treba využiť na vylepšenie vojenskej pripravenosti nových členov a zároveň vybudovať politickú podporu voličov, ako aj podporu krajín v regióne. Slovensko už má veľkú podporu Prahy, Varšavy aj Budapešti, potrebujeme aj aktívnu podporu Berlína a ďalších európských mocností. Všetky tieto veci treba dať dokopy. My sa budeme snažiť presvedčiť obidve politické strany v Amerike, že budúca vláda by tento krok mala urobiť. Slovensko urobilo zázračný posun za posledných osem mesiacov, keď sa vôbec nespomínalo, a postupne sa prepracovalo do pozície prvých troch favoritov. Aj to, ako sa zachovalo počas kosovskej krízy, bolo veľmi pozitívne vnímané.“
Bývalý premiér Mečiar niekoľkokrát povedal, že Slovensko má také dobré geopolitické postavenie, že nás do NATO musia prijať. Myslíte si, že pri druhej vlne bude rozhodovať aj fakt, že Slovensko dnes tvorí akýsi ostrov v bezpečnostnom pásme Európy?
„Predpoklady, že sa krajina môže dostať do NATO len vďaka svojej strategickej dôležitosti, nie sú správne. Heslo našej kampane znie, že NATO nie je vojenská organizácia, ale skupina štátov vyznávajúca spoločné hodnoty. Ochota vyznávať tieto spoločné hodnoty je oveľa významnejším kritériom, ako všetky ostatné. Ak je akákoľvek pochybnosť, že potenciálny člen tieto spoločné hodnoty a zodpovednosť z nich vyplývajúcu neuznáva, samotná poloha mu nezaručí vôbec nič. Úprimne povedané: NATO je v súčasnosti najsilnejšou alianciou v histórii a štyridsaťtisíc kilometrov štvorcových nemôže ovplyvniť strategickú situáciu.“
Slovenská spoločnosť má k NATO, zvlášť po kosovskej kríze veľmi negatívny postoj, myslíte si, že to tiež môže mať dopad na naše prípadné členstvo?
„Vojna v Kosove sa ťažko vysvetľovala vo Washingtone, ako aj v každom členskom štáte NATO. Nie je žiadnym prekvapením, že mala negatívny dopad na takmer všetky vlády. Kríza sa nedá naplánovať. Vojna v Kosove prišla práve v procese prijímania nových členov. Určite by bolo lepšie, keby sme sa počas dvoch alebo troch rokov mohli viac ekonomicky aj politicky zblížiť s novými členmi aliancie. Musíme si uvedomiť, že sa všetci potrebujeme trošku vrátiť späť a znovu vybudovať dôveru a spoluprácu, zjednotiť sa v hodnotách, ktoré nebudú znamenať podporu vojnových zločinov a genocídy v Európe. Tieto udalosti neuškodili len Slovensku, veľmi to postihlo aj vlády v Rumunsku, Bulharsku, veľmi bolestné to bolo najmä pre Grécko. Tiež to malo svoj dopad na Spojené štáty. Myslím si, že aj otvorená diskusia, ktorú budeme viesť v USA, bude mať vplyv na verejnú mienku.“
Aké kroky by mala urobiť každá slovenská vláda, aby čo najskôr dostala Slovensko do NATO?
„NATO je tímová organizácia, preto každá regionálna spolupráca, či už v rámci krajín V 4, alebo v rámci iných štruktúr je veľmi vítaná. Potrebujeme podporu susedných štátov, pričom netreba zabudnúť na podporné stanovisko Ukrajiny. Tiež je potrebné si uvedomiť, že je to dlhodobejší proces a že hrať sa na solitéra sa väčšinou nevypláca. Treba si uvedomiť, že to nie je otázka najbližších dvanástich mesiacov. Myslím si, že vyhlásenia o dopredu urobených rozhodnutiach typu „o Slovensku sa rozhodlo, že bude alebo nebude prijaté“ sú falošné. Na druhej strane vyhlásenia, že sa tak určite stane v najbližších troch rokoch, sú politicky nebezpečné rovnako ako tvrdenia, že po prvej vlne rozšírenia nebude nasledovať druhá. Slovensko je medzi prvými dvoma až troma krajinami, o ktorých sa uvažuje v druhej vlne rozšírenia. Je to na Slovensku. Ak na tom nebude pracovať, tak sa do NATO nedostane, ak áno, tak sa tam dostane. Myslím si, že Slovensko na to má.“
MARIÁN NIČ