ká koalícia. Strany sa neskôr dohodli, že hovorcom koalície bude predstaviteľ KDH M. Dzurinda.

26. februára 1998: Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo SDK ako ďalší politický subjekt.

30. marca 1998: Rada SDK rozhodla, že lídrom koalície bude M. Dzurinda. Zmenil sa aj mechanizmus rozhodovania v koaličnej rade z konsenzuálneho na väčšinový.

1. júna 1998: Pretože parlament schválil novelu volebného zákona, podľa ktorej každá strana koalície musela prekročiť päťpercentnú hranicu, líder koalície M. Dzurinda oznámil, že SDK začala proces transformácie na jeden politický subjekt.

4. júla 1998: Zišiel sa ustanovujúci kongres SDK v Trnave. Predsedom strany sa stal M. Dzurinda, podpredsedami E. Kukan, J. Langoš, J. Volf a A. Juriš.

10. augusta 1998: HZDS požiadalo Najvyšší súd SR, aby zrušil registráciu SDK do volieb.

14. augusta 1998: Najvyšší súd SR návrh HZDS v plnom rozsahu zamietol.

26. septembra 1998: Vo voľbách do NR SR získala SDK 884 497 hlasov, čo bolo 26,33 percenta platných hlasov.

30. októbra 1998: Predseda NR SR vymenoval vládu M. Dzurindu, do ktorej SDK nominovalo deviatich zástupcov.

23. novembra 1998: Predseda KDH a minister spravodlivosti J. Čarnogurský informoval, že hlasoval proti prijatiu programového vyhlásenia vlády, lebo v ňom neboli jeho tri požiadavky.

2. decembra 1998: Poslanci NR SR schválili programové vyhlásenie vlády M. Dzurindu. 30 poslancov SDK podporilo návrh uznesenia, ktoré predložil poslanec HZDS P. Brňák. Parlament požiadal vládu, aby realizovala požiadavky, ktoré predložil J. Čarnogurský.

9. decembra 1998: Predstavitelia mladšej generácie KDH zverejnili Manifest iniciatívy KDH-ĽS. Okrem iného v ňom konštatovali, že KDH bude silnou, jednotnou a akcieschopnou stranou vtedy, ak v ňom bude „zavedený inštitút silného predsedu“.

22. decembra 1998: Skupina kresťansko-demokratickej frakcie SDK zverejnila text iniciatívy KDH za jednotu SDK, v ktorej vyzvali na zachovanie jednoty SDK ako politickej strany.

9. januára 1999: Rada KDH odmietla návrh Predsedníctva KDH, aby sa z SDK opäť stala päťkoalícia. M. Dzurinda vyhlásil, že sa tým podarilo zabrániť zrušeniu SDK a odmietol názor, že obmedzené dvojité členstvo diskriminuje niektorých členov KDH a SDK, ktorí nemôžu kandidovať do volených funkcií v KDH.

11. apríla 1999: Snem KDH potvrdil rozhodnutie o obmedzenom dvojitom členstve. Návrh M. Dzurindu na plné dvojité členstvo síce získal väčšinu hlasov, ale nie dvojtretinovú podporu, potrebnú na zmenu stanov KDH.

9. júla 1999: Vedúci Úradu vlády SR T. Tóth obvinil nemenovaného člena Predsedníctva KDH, že mu ponúkol úplatok 120 miliónov Sk.

9. augusta 1999: Minister G. Palacka oznámil, že podal demisiu - premiér M. Dzurinda vyzval predstaviteľov KDH, aby prestali rozbíjať vládu a prestali s destabilizáciou vládnej koalície.

1. septembra 1999: Skupina členov KDH zverejnila Prešovskú výzvu, ktorou apelovala na stabilizáciu SDK a podporu premiérovi Dzurindovi. Výzva žiadala funkcionárov KDH, aby prestali „viesť v médiách slovnú prestrelku o nepotrebnosti či zániku SDK“.

6. septembra 1999: M.Dzurinda oznámil, že sa vracia do KDH ako radový člen. O členstvo v KDH požiadali aj L. Pittner, G. Palacka a B. Orava.

11. septembra 1999: Rada KDH rozhodla, že hnutie pôjde do budúcich volieb pod vlastnou značkou. I. Šimko oznámil, že sa bude uchádzať o post predsedu KDH. (ml)