li sa v tom môžu obrátiť na cirkev o pomoc. „Homosexualite sa nemožno naučiť, a teda ani odučiť,“ hovorí aktivista občianskeho združenia homosexuálnych mužov a žien na Slovensku Habio Mgr. Silvester Sawicki, Ph.D., psychológ a vysokoškolský pedagóg. Je síce pravda, že mnohí ľudia, ktorí dlho žili iba v spoločnosti rovnakého pohlavia, napríklad vo väzniciach, sa v tomto prostredí po čase začali správať homosexuálne, no výskumy ukazujú, že po návrate na slobodu väčšinou homosexuálne správanie hneď opustia. Dočasné homosexuálne správanie bolo len odpoveďou na prirodzené potreby, nielen sexuálne, ale aj citové a sociálne, ktoré v tej situácii nemohli napĺňať inak, nie skutočnou homosexualitou. Kultúra a prostredie sú síce pre rozvinutie tej-ktorej sexuálnej orientácie dôležité, no dominantný sklon je vrodený. Netýka sa to len ľudí. Homosexualita sa často vyskytuje u viacerých druhov vtákov a cicavcov. Homosexuálne páry niektorých druhov spolu dlhodobo žijú. „Väčšina spoločnosti si predstavuje, že hranica medzi homosexualitou a heterosexualitou je celkom jednoznačne daná,“ hovorí Silvester Sawicki. „V skutočnosti sú homosexualita a heterosexualita dva póly, dva extrémy, ktoré v úplne čistej podobe takmer neexistujú. Reálnejšie je predstavovať si, že stojíme medzi dvoma bodmi, na úsečke, kde väčšina má blízko k pólu heterosexuality, menšina k homosexualite.“ Podľa štatistických odhadov ide asi o 4 % populácie. Coming-out, stotožnenie sa so svojou sexuálnou orientáciou, sa spravidla odohrá medzi pätnástym a dvadsiatym rokom, niekedy skôr, ale niekedy až po tridsiatke a ešte neskôr, a to veľmi bolestne. Silvester Sawicki sa domnieva, že otázka homosexuality sa týka viac než štyroch percent obyvateľstva - jednak preto, že množstvo homosexuálov má dodnes strach vyrovnať sa so svojou orientáciou, ale i preto, že problém sa dotýka aj ich rodičov a blízkych. Zrejme najťažšie spoločnosť pripúšťa bisexuálne správanie, v ktorom jednoznačne neprevažuje ani heterosexualita, ani homosexualita. Väčšina z nás má vo veciach rada jasno, takže ho chce vidieť aj tam, kde nie je. Literárna veda mala dlho veľké ťažkosti s interpretáciou niektorých ľúbostných textov, ktoré sú na jednej strane súčasťou toho najuznávanejšieho z európskej klasiky, na druhej strane je v nich predmetom erotickej túžby raz muž, inokedy žena. Klasický je príklad Shakespearových sonetov - stodvadsaťšesť z ľúbostných sonetov je venovaných krásnemu mladíkovi - zvyšok neznámej milenke. Dokonca ani v Starom zákone si nemôžeme nevšimnúť erotický podtext vrúcneho vzťahu mladého kráľa Dávida k Jonatánovi, o ktorom sa dozvedel jeho otec kráľ Saul. („Ty syn odbojnej ženštiny! Azda neviem, ako máš rád Izaiho syna na tvoju hanbu a hanbu nahoty tvojej matere?“) Majoritná verejnosť si homosexuálneho muža spája so zošenšteným, nemužským správaním. „Zoženštený homosexuál je mýtus,“ tvrdí Silvester Sawicki. „Veľká väčšina homosexuálnych mužov sa vôbec nespráva zoženštene. Myslím si, že takýto dojem skôr budia muži, ktorí žijú heterosexuálny život, ale ktorým ich orientácia nie je zrejmá alebo nie sú ochotní sa s ňou stotožniť. Žijú síce ako ostatní, ale niekde tá ich iná prirodzenosť prenikne, hoci v tom, ako sa upravujú, koľko pozornosti venujú svojmu výzoru. Mám skúsenosť, že mnohí z nich už o niekoľko rokov nie sú heterosexuáli.“

Na Slovensku okrem Habia pôsobí občianske združenie Ganymedes, združenie lesbických žien Museion a v Banskej Bystrici Altera. Tak ako v iných krajinách, homosexuálna komunita sa snaží o uzákonenie registrovaného partnerstva homosexuálnych dvojíc, ktoré by okrem iného riešilo aj praktické problémy súvisiace napríklad s majetkom. Pokiaľ ide o právo na adopciu dieťaťa, mnohí homosexuáli, najmä homosexuálne ženy, majú podľa Sawického rovnako ako iní ľudia potrebu vychovávať dieťa. V Českej republike sa o registrovanom partnerstve bude v parlamente znovu rokovať, na Slovensku sa však snahy o akékoľvek legislatívne zmeny zatiaľ skončili úplným nezáujmom politickej reprezentácie. Právne zmeny podľa Silvestra Sawického zatiaľ nie sú reálne. Momentálne je podstatné skončiť s mlčaním na túto tému. Sawicki je veriaci - o pomoc, akú mu ponúka Bioetická komisia Konferencie biskupov Slovenska, sa však určite nebude uchádzať. „Biblia a evanjeliá hovoria pomocou obrazov a symbolov, ktorým treba rozumieť. Ich význam možno interpretovať rôzne. Takto sa hovorí v Biblii aj o sexualite a podľa môjho názoru je cirkevná interpretácia nesprávna.“