Jen na trojročnom maxime, investori sa obávajú, že kapitál potečie z drahých USA do Japonska

BRATISLAVA (SME - gk) - Japonský jen v priebehu posledných dvoch dní vyletel nahor a prerazil hranicu 105 jenov za jeden dolár, čo Bank of Japan v minulosti označila za hranicu, keď bude ochotná intervenovať v neprospech jenu. Japonská centrálna banka svoj zámer aj splnila, ale predaj jenov v hodnote asi 1 až 2 mld amerických dolárov podľa dílerov nie je dostatočný na dosiahnutie požadovaného efektu. Tým by pre Bank of Japan (BOJ) malo byť stabilizovanie meny, ktorá neúprosne smeruje nahor. Intervencie japonskej centrálnej banky sa však začali už predvčerom, keď jen začal opäť o niečo rýchlejšie posilňovať voči euru aj doláru.

Japonský jen sa po utorkovej intervencii pohyboval okolo úrovne 107 jenov za dolár, v stredu sa však obchodoval už na 104,97 JPY/USD. Impulzom na stredajšie zosilnenie japonskej meny bolo zverejnenie výsledkov amerického obchodného deficitu, ktorý za druhý štvrťrok 1999 bol o viac ako 12 mld dolárov vyšší ako v prvom kvartáli. Nárast jenu poukazuje na to, že dôvera investorov k japonskej ekonomike sa vracia a tí presúvajú svoje zdroje z predraženého amerického trhu do iných, pričom ako cieľová stanica dominuje trh japonský.

Silný jen však nie je po vôli japonskej vláde, ktorá tlačí na BOJ, aby zastavila rast aj za cenu dotlačenie ďalších japonských bankoviek. Vláda sa obáva, že silný jen poškodí exportérov, a to sa prenesie aj na stále slabú ekonomiku krajiny vychádzajúceho slnka. Okrem toho Japonci sa už dlhší čas pokúšajú nájsť nejakého partnera, ktorý by v spoločnej intervencii pomohol dostať jen na požadovanú úroveň. To, čo je zlé pre jednu stranu, nemusí byť až také zlé pre druhú. Aj napriek tomu, že minister financií USA Lawrence Summers preferuje silný dolár, vyhlásil, že ešte nenastal čas, aby Federálny rezervný systém intervenoval v prospech americkej meny. Keď dolár voči jenu začal padať ako kameň, vyvolalo to dosť veľké obavy na trhoch, ale v súčasnosti si už väčšina ekonómov myslí, že slabší dolár môže pomôcť spomaľujúcemu sa hospodárstvu USA. Okrem toho dolár oslabuje výraznejšie iba voči jenu, čo poukazuje na to, že problém nie je v americkej ekonomike, ale v tom, že investori sa začínajú vracať do Japonska. Aj keď dôvera k japonskému hospodárstvu znova ožíva, americkí aj japonskí predstavitelia varujú, že ešte nie všetko je také pekné, ako to na prvý pohľad vyzerá. A príliš silný jen môže ohroziť aj tak pomerne krehkú ekonomickú rovnováhu v krajine vychádzajúceho slnka.

Kurzy devíz a valút v komerčných bankách (nákup - predaj)Devízy EUR USD CZK

Slovenská sporiteľňa 43,324-44,376 41,724-42,737 1,194-1,223

Tatra banka 43,379-44,521 41,775-42,875 1,196-1,228

Istrobanka 43,373-44,427 41,876-42,894 1,195-1,225

Poľnobanka 43,391-44,489 41,700-42,756 1,197-1,231

Poštová banka - - -

Ľudová banka 43,477-44,528 41,958-42,975 1,198-1,226

Prvá komunálna banka 43,314-44,366 41,898-42,916 1,193-1,221

Investičná a rozvojová banka 43,401-44,455 41,982-43,002 1,189-1,229

Priemyselná banka 43,423-44,477 41,755-42,769 1,196-1,226

Valuty DEM USD CZK

Slovenská sporiteľňa 21,57-23,27 40,63-43,84 1,16-1,25