spolkovej vlády sa nič nezmení…“. To, že v krajinských voľbách vo východonemeckej spolkovej krajine Durínsko získajú kresťanskí demokrati so svojím populárnym ministerským predsedom Bernhardom Vogelom absolútnu väčšinu, sa viac-menej očakávalo. Len jej výška, 51 percent hlasov, akosi prekvapila. Pre sociálnych demokratov je však možno ešte trpkejšie, že sú so stratou 11 percent hlasov a ziskom 18,5 percent až treťou politickou silou krajiny za postkomunistickou tzv. Stranou demokratického socializmu (PDS). Je síce potešujúce - a Bernhard Vogel vyslovil radosť - že v Durínsku stroskotala na 5-percentnej hranici zvoliteľnosti pravicovoextrémistická Nemecká ľudová únia DVU s 3,1 percentami. Ale - takmer štvrtina voličov volila extrémistov - či už ľavých alebo pravých.
Trpké sú pre sociálnych demokratov tiež výsledky z najväčšej spolkovej krajiny, Severného Porýnska-Vestfálska. Prvýkrát od konca druhej svetovej vojny získalo v krajine s tradičnou dominanciou sociálnych demokratov CDU nadpolovičný počet hlasov - 50,3 percenta. Sociálnych demokratov tam volil už len každý tretí volič. Aj koaličný partner sociálnej demokracie, strana Zelených, stratila takmer tri percentá a má 7,3 percent hlasov. Strach z „čiernej jesene“ sociálnu demokraciu samozrejme neopúšťa. O týždeň, 19. septembra, budú voliť nový krajinský snem v Sasku. Doteraz tam vládnu s absolútnou väčšinou kresťanskí demokrati s populárnym ministerským predsedom Kurtom Biedenkopfom. To sa podľa všetkých prieskumov verejnej mienky nezmení ani po voľbách. Za štrnásť dní vo voľbách v Bonne, Kolíne nad Rýnom a v Dortmunde hrozí SPD strata týchto dôležitých miest. V senátnych voľbách 10. októbra v Berlíne nemajú sociálni demokrati, ktorých preferencie sa blížia k 11 percentám, šancu, aby predbehli kresťanských demokratov, ktorých bude asi voliť okolo 40 percent Berlínčanov.
Do stále ošemetnejšej situácie sa dostáva po volebných porážkach spolkový kancelár Gerhard Schröder. Už v štyroch spolkových krajinách vládne CDU s absolútnou väčšinou, sociálni demokrati už len v jednej. A v Spolkovej rade, zastúpení spolkových krajín, ktorá musí odsúhlasiť 70 percent zákonov spolkovej vlády, Gerhard Schröder bez kresťanských demokratov nepresadí už takmer žiadny zo svojich zámerov. Neprekvapuje preto, že sa už i v sociálnej demokracii ozývajú hlasy, že ak nedôjde na jar 2000 v krajinských voľbách v Šlezvicku-Holštajnsku a v Severnom Porýnsku-Vestfálsku k obratu v prospech sociálnej demokracie, sú Schröderove dni spočítané. To si ostatne myslí - ako ukázal práve zverejnený výsledok prieskumu verejnej mienky - aj väčšina Nemcov. Päťdesiattri percent opýtaných neverí necelý rok po voľbách do Spolkového snemu, že červeno-zelená spolková vláda bude pri vesle do konca svojho funkčného obdobia na jeseň roku 2002.
RUDOLF STRÖBINGER, Bonn