sa zdá tento komentár o prepuknutí encefalitídy zo St. Louis (SLE) v meste New York, ktorý vyšiel minulý týždeň v tradičných britských novinách The Guardian, šokujúco necitlivý. Traja ľudia z New Yorku už umreli po prepuknutí tejto formy encefalitídy, ktorú prenášajú komáre a ktorá sa doposiaľ nikdy neobjavila tak ďaleko na severe. Aké politické ponaučenie si z týchto amerických úmrtí môže vziať zahraničie?
Problém je v tom, že zahraničie je zúfalé. Nič z toho, čo zaznelo za posledných desať rokov, nemalo vplyv na americký sklon plytvať energiou a na následnú obrovskú produkciu oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov. Ako sa globálne otepľovanie zrýchľuje, tisícky ľudí na celom svete umierajú, hlavne v dôsledku extrémnejšieho počasia: 10 000 pri najväčšom hurikáne storočia v Hondurase, 3 000 v nahoršej vlne horúčav za polstoročie v severnej Indii, 2 500 sa utopilo v najhorších záplavách v Číne za 44 rokov. Ukazuje sa, že v USA nikto politicky nepodporí zníženie emisíí skleníkových plynov, ak sami Američania nepocítia následky.
Objavenie SLE v New Yorku je presne takýmto následkom, rovnako ako prípady malárie, prenášanej miestnymi komármi, ktoré sa v posledných týždňoch objavili v tomto veľkomeste. Tropické choroby sa presúvajú na sever - to je globálne otepľovanie v akcii - a zahraničie dúfa, že by to mohlo nakoniec kompetentných v USA „postrčiť“, keď nestačí napovedať. V roku 1990 prišiel medzinárodný tím vedcov k záveru, že emisie oxidu uhličitého treba znížiť o 60 percent, aby sa stabilizovala klíma na Zemi na znesiteľnú teplotu. O osem rokov neskôr, po nekonečných diplomatických hádkach, si 180 štátov sveta dalo za cieľ zredukovať ich o 6 percent (nie 60 percent) pod úroveň emisií z roku 1990, a to do roku 2012. To by veľmi nespomalilo otepľovanie, ani keby sa to podarilo dosiahnuť - ale USA tiež trvali na tom, že súčasťou dohody by mal byť systém obchodovania s emisnými úvermi. Výsledným efektom by bolo, že každý štát, ktorý zníži emisie o viac ako 6 percent, by mohol svoje mimoriadne „úspory“ brať ako „úvery“a predávať ich iným štátom, ktorým sa nepodarí dodržať dohodnuté zníženie. Samozrejme, americkému vyjednávačovi šlo o fakt, že ekonomický kolaps v bývalom sovietskom bloku už zredukoval jeho emisie o viac než 6 percent.
Americká stratégia sa ukazuje ako skvelý úspech vo svojich vlastných krátkozrakých medziach. Teraz sa práve rokuje o presných pravidlách obchodovania s emisnými úvermi, na budúci rok by sa mali predložiť na summite, ale zrejme bude dostupných toľko „úspor“, aby USA mohli celkom zabudnúť na znižovanie emisií. Jednoducho si odkúpi emisné úvery od Východnej Európy. Skvelé. Jediný problém tohto malého švindľu, na ktorý poukázala Ute Collierová z Celosvetového fondu pre prírodu, spočíva v tom, že „znižovanie emisií, ku ktorému by bolo došlo tak či onak, sa berie ako výkupné pre Američanov - a tí si naďalej veselo obchodujú a vyrábajú ako inokedy“. Ak tento pokus USA vyjde a ak budú hospodárstva krajín tretieho sveta, oslobodených spod emisných kontrol, v najbližších desiatich rokoch prosperovať, celosvetové emisie uhlíka v roku 2010 budú o 39 percent vyššie ako v roku 1990. Toto je zaručený recept na katastrofu, zvlášť s ohľadom na 30-ročné omeškanie klimatických zmien oproti zvýšeným skleníkovým plynom v atmosfére: otepľovanie, ktoré postihuje teraz nás, je výsledkom emisií spred roka 1968.
Americkí voliči iste pochopia význam globálneho otepľovania, keď klesnú poľnohospodárske výnosy na Stredozápade a suchá sa stanú normou na východnom pobreží, ale vtedy už bude neskoro niečo podniknúť. Ak šírenie tropických chorôb na sever (Florida už minie 100 miliónov USD ročne na zvládnutie malárie) pomáha urýchliť precitnutie, napĺňa sa ono známe - všetko zlé je na niečo dobré.
GWYNNE DYER, Londýn
(Autor je historik a publicista)
BOMBOVÉ ÚTOKY V RUSKÝCH MESTÁCH1996 Jún - Bomba zabila štyroch ľudí a zranila 12 v moskovskom metre štyri dni pred prvým kolom prezidentských volieb. K zodpovednosti sa nikto neprihlásil, úrady však útok pripísali čečenským rebelom.
Júl - Výbuch bomby v prednej časti trolejbusu v centre Moskvy v čase rannej dopravnej špičky, 5 zranených. Pri podobnom útoku o niekoľko dní bolo 33 zranených. Aj tieto útoky pripísali Čečenom.
November - Bomba zničila 9-poschodový obytný blok v Kaspijsku v Dagestane, v ktorom žili rodiny armádnych dôstojníkov. Vyšetrovatelia označili za páchateľov pašerákov.
1997 Jún - Bomba vo vlaku z Moskvy do Petrohradu zabila 5 ľudí a zranila 11. K výbuchu sa nik neprihlásil.
1998 Január - Troch zamestnancov metra zranil výbuch opustenej batožiny vo vlaku podzemnej dráhy. Útočník zostal neznámy.
September - Bomba zabila 17 ľudí a zničila 30 domov v dagestanskom hlavnom meste Machačkale v časti, kde žijú šéf regionálnej vlády a starosta mesta. K výbuchu sa nikto neprihlásil.
November - Extrémne nacionalistický dôchodca vyhodil do vzduchu auto naložené trhavinami pred vchodom do Kremľa, o život prišiel jeden strážca a dvaja boli zranení.
1999 Apríl - Bomba vybuchla pri vchode do budovy Federálnej bezpečnostnej služby, zranila strážcu a policajta. Podozrivé sú čečenské gerily i ľavicoví radikáli, nikto nebol zatknutý. V tom istom mesiaci vybuchla bomba v hoteli Inturist neďaleko Červeného námestia.
Máj - Dve bomby explodovali blízko najväčších moskovských synagóg, spôsobili škody, ale žiadne zranenia.
Júl - Polícia odpálila bombu nájdenú v hlavnej moskovskej synagóge.
August - Výbuch poškodil luxusné nákupné stredisko v centre Moskvy blízko Kremľa, zomrel jeden a zranené boli desiatky ľudí.
4. septembra - Pred kasárňami v dagestanskom Bujnaksku vybuchla bomba v aute, pričom zabila 64 ľudí.
9. septembra - Silná výbušnina zničila obytný blok v juhovýchodnej Moskve, zabila 94 a zranila viac ako 200 ľudí. Úrady hovoria o teroristickom útoku. (REUTERS)
