Podľa austrálskych lekárov z melbournskej univerzity a z Výskumného inštitútu Kráľovskej detskej nemocnice môže prílišné diétovanie v chúlostivom pubertálnom veku viesť k problémom s prijímaním potravy. Štúdie sa zúčastnilo 2000 dievčat vo veku 14 a 15 rokov a výsledok znel, že tie, ktoré držali drastické diéty, boli 18 ráz náchylnejšie na problémy s prijímaním potravy. Diéty boli spojené aj s nárastom psychiatrických problémov.
Dievčatá silne ovplyvňujú fotografie z módnych magazínov, ktoré môžu mať negatívne psychologické následky. Vedci z amerických univerzít a nemocníc skúmali 550 dievčat vo veku od 10 do 18 rokov. 69 % z nich priznalo, že obrázky z časopisov ovplyvnili ich predstavu o dokonalom tele a 47 % túžilo schudnúť vďaka týmto obrazom. Iba 29 % skúmaných dievčat však malo skutočne nadváhu. „Časté čítanie časopisov sa spája s diétovaním, túžbou schudnúť a cvičením v snahe znížiť hmotnosť alebo zlepšiť si postavu. Na začiatku býva prevažne časopisový článok alebo fotografia,“ píše sa v správe. Výskumníci však nechcú odradiť dievčatá so skutočnou nadváhou od chudnutia a nechcú ich nútiť, aby sa zmierili so svojimi rozmermi, ale zároveň vyzývajú dievčatá v kritickom veku, aby si nebrali za vzor vychudnuté modelky s neraz nezdravým životným štýlom. (REUTERS)
SAMOVRAŽDA VIDLIČKOU A NOŽOM
Obezitu sprevádzajú mnohé ochorenia. Ide o metabolické a orgánové komplikácie, najčastejšie cukrovku, vysokú hladinu tukov v krvi, dnu, poruchy tráviacich orgánov, zmeny v kostiach a zhyboch, pľúcne, endokrinné, psychické a sociálne problémy. S pribúdaním obezity sa zvyšuje aj predčasná chorobnosť a úmrtnosť populácie. Asi 41 percent obéznych má vysoký krvný tlak, zvýšený výskyt náhlych cievnych mozgových príhod a infarktov myokardu. Redukciou obezity o 5 až 10 percent sa znižuje úmrtnosť na srdcovocievne ochorenia o 9 percent a celková o 20 percent. Podľa lekárov zvyšuje každý kilogram nadváhy riziko koronárnej choroby srdca o 3,1 percenta. Nadváha pôsobí aj na hormóny, u mužov klesá hladina testosterónu, u žien progesterónu a klesá hladina rastového hormónu. Zvyšuje sa aj riziko rakoviny maternice, vaječníkov a prsníkov. Nadváha 0,5 až 9 kg zvyšuje o 40 percent výskyt nádorov súvisiacich s obezitou. Zvyšuje sa aj výskyt zápalov žlčníka, pádov a zlomenín, bolesti kĺbov a chrbtice
SOM OBÉZNY (-A)?
Telový hmotnostný index, tzv. BMI, je medzinárodným kritériom hmotnosti tela a určuje sa, keď hmotnosť v kilogramoch vydelíme výškou v metroch na druhú. Ak má človek napríklad 100 kg pri výške 1,70 m ráta sa to tak, že 100 vydelíme 1,7 na druhú = 100 : 2,89 = 34,6 kg/m. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je chudosť hodnota do 18,5, norma medzi 18,5 a 25, nadváha od 25 do 30, obezita nad 30 a chorobná obezita, ak je výsledná hodnota vyššia ako 40. Obezita sa ráta aj pri obvode pása u mužov nad 102 centimetrov a u žien nad 88 cm.
VÝSKYT OBEZITY
Za neustály vzostup výskytu obezity môže podľa odborníkov súčasný životný štýl. Sedenie pred televízorom a počítačom, cestovanie autom, strava s vysokým obsahom tukov. Podľa štatistík prezentovaných v júni na Európskom kongrese o obezite v Miláne je v Európe najviac obéznych ľudí v bývalej NDR, vo Fínsku a v Taliansku. Celosvetovo si držia neslávne prvé miesto Južná Afrika a Spojené štáty americké. Naopak najmenej obéznych je vo Švédsku, v Holandsku a Austrálii. Ukazuje sa, že v priebehu 7 až 10 rokov sa počet obéznych ľudí zvyšuje o 3 až 5 percent.
