Posledné tri kolá boli v jánošíkovskom duchu. Zdolali doma Trnavu 1:0, u majstra na Slovane hrali 1:1 a teraz zvíťazili nad 1. FC Košice. „Ak by sme sa nezľakli v Bratislave šance, mohli sme aj vyhrať,“ dodáva Dragúň. Pred touto sériou prehrala Dubnica doma so Sencom 0:1, vynahradila si to v Humennom (1:0), doma hrala s Ružomberkom 0:0 a v Petržalke nakúpila 1:4. „To bol výprask, poľavenie, ale inak hrá obrana spoľahlivo. V jednom zápase síce dostala štyri góly, ale v ďalších šiestich dohromady iba dva,“ hovorí tréner a pochvaľuje si posily, Trnavčana Hadvigera z Prešova a talentovaného Mráza zo Senice. Tento Záhorák bol „kauf“, ako sa patrí. „Máme rezervy, na lavičke sedí Nemečkay, zranený je kapitán Nosický a doliečujú sa aj Hevessy a Švikruha.“ Dubnica ozbíjala po sebe najsilnejšie kalibre Superligy. „Najväčší rešpekt sme mali pred Košičanmi,“ hovorí Dragúň. „Videl som ich hrať proti Prešovu, išiel o nich dobrý chýr. Trnava nás asi v týchto dueloch najviac pritlačila. Slovan bol nekompletný, zdolateľný. Nechápem totiž, že bol oslabený, lebo jeho talenty sú na rovnakej, ak nie lepšej úrovni, ako naše.“ Dragúň stojí teraz pred skúškou ohňom. Jánošíkovské príslovie by mal naplniť v Prievidzi a chudobnému dať, ale on sa bráni: „Prievidza nie je na tom herne tak zle, ako stojí v tabuľke. Musíme zabrať. Bude to pre mňa dvojnásobná skúška,“ hovorí Dragúň a pripomína tým, že donedávna sedel práve na prievidzskej lavičke. JÁN MIKULA