Keď spadol v jarku pod krčmou, chlapi ho uhasili šiestimi vedrami vody,“ hovorí očitý svedok vraždy miestneho občana, 32-ročného Zoltána Sáraia. Udalosť vytrhla Svodín, obec v okrese Nové Zámky, z pokojného zabehaného rytmu. V klasickej dedine na dolniakoch, kde je z 2630 obyvateľov 84 percent maďarskej národnosti a väčšina ľudí robí na družstve, musel starosta doteraz urovnávať iba ak menšie susedské hádky či krádeže sliepok. Vražda, aká svojou brutálnosťou nemá obdobu, postavila celú dedinu na nohy. Zoltán Sárai, rodák zo Svodína, už od školských lavíc prezývaný Csibe (kuriatko), bol otcom šesťročného syna, predsedom poľnohospodárskeho družstva v susednej, sedem kilometrov vzdialenej dedine Bruty, členom okresného a krajského predstavenstva Strany maďarskej koalície a predsedom SMK vo Svodíne. V dedine žil odmalička, titul poľnohospodárskeho inžiniera získal na vysokej škole v Nitre, ešte nedávno aktívne hrával stredopoliara za miestne futbalové mužstvo. „Všestranný človek, spolu s manželkou sa zapájal do organizovania kultúrneho života v obci, veľmi šikovný. Neviem, že by mal nepriateľov, skôr naopak, mal veľa priateľov,“ hovorí šokovaný starosta Svodína Dezider Nágel. Zoltán Sárai bol podľa neho veľmi ochotný človek, a aj keď bol predsedom družstva, nemal problém hneď po príchode z roboty sadnúť do otcovho traktora a robiť na otcovom poli alebo chytiť do rúk lopatu.
V osudnú stredu večer ešte manželka počula, ako zaparkoval staršie Mitsubishi v garáži ich domu na okraji dediny. Tam ho však už čakal jeho vrah. Oblial ho benzínom a zapálil. „Celá dedina vedela, že Csibe vždy nechával garáž otvorenú. Asi preto naňho v nej mohol ten bastard nepozorovane čakať,“ hovorí miestny obyvateľ Miki. Horiaci Zoltán Sárai vybehol pred útočníkom z garáže na cestu a zamieril doprava k susedovcom. Tí však už spali. Zhorená tráva v kanáli pred ich domom nasvedčuje, že tam Zoltán spadol a dlhšie sa nemohol pozviechať. Podľa niektorých ľudí neskôr aj jeho manželka videla horiaceho človeka na ceste pred domom, ale netušila, že to môže byť jej manžel. Rozbehol sa teda na druhú stranu smerom k pár desiatok metrov vzdialenej krčme, počas behu stále padal. Po uhasení ho chlapi vzali do krčmy a jeho prvé slová boli: „Je niečo s manželkou a dieťaťom? Nezaútočil na nich?“ Domov odišiel po vlastných, spolu s ním aj pár chlapov, páchateľa však už nik nevidel. Pomohli mu z garáže vytlačiť auto, pretože benzín sa rozlial aj na kapotu a auto ešte horelo. Báli sa, aby nevybuchlo. Zoltán Sárai spomínal, že útočník bol nižší ako on, možno boli aj dvaja a jeden mal červenú masku, alebo červené vedro, ktorým ho oblial. Doma sa vraj ešte do telefónu pýtal požiarnikov, čo má robiť, keď má také rozsiahle popáleniny. Vzápätí ho previezli do asi tridsať kilometrov vzdialenej nemocnice v Nových Zámkoch a odtiaľ do bratislavského Ružinova. Lekári konštatovali ťažké popáleniny na viac ako 90 percentách tela. 24 hodín po útoku následkom zranení podľahol. „Nebol žiadny sviniar, mal usporiadaný život, do krčmy ani do spoločnosti nechodil. Nemáme ani tušenia, prečo ho zniesli zo sveta,“ zamýšľa sa jeden z návštevníkov krčmy. Druhý zasa hovorí, že možno mal niečo s mafiou, pretože to bolo profesionálne spravené, tretí ho zahriakol, že Csibe by sa s mafiou nikdy nezaplietol. Všetci krčia plecami, nikto v dedine nechápe. „Vždy bol férový, pamätám si ho ešte zo školy. Nikdy nikomu nerobil zle, dobrý chalan to bol,“ vykladá Miki a dvíha pohár s pivom. „Chlapci, ale u nás v dedine sa ešte nič podobné nestalo. Možno aj mali ľudia problémy, ale toto nikdy. Čo to je, čo sa to deje, že takto ľudí zabíjajú?“ krúti hlavou jeho spolustolovník. „Ešte teraz mám zimomriavky, keď si spomeniem na to, že Zoltána upálili,“ čuduje sa staršia pani, tlačiaca bicykel. Svodín je klasická dedina s pár krčmami a malými obchodíkmi, kde tetky postávajú a klebetia pred plotmi a kde sa takmer nič nedá utajiť. O motíve upálenia Zoltána Sáraia však nič netušia. Ani len náznak. Na obecnom úrade visí na nástenke jeho fotografia s čiernou páskou. Pod ňou napísané - narodil sa 17. 9. 1967, zomrel 9. 9. 1999. Agronóm v družstve v Brutách, kde bol Zoltán Sárai predsedom už od júla 1993, je takisto jedným z tých, čo nechcú uveriť: „Ráno som prišiel do roboty, a keď mi to hovorili, myslel som, že si robia zo mňa srandu. Nemal žiadne spory, s nikým. Predseda družstva bol normálny, rozumel tomu. Vždy si s každým všetko korektne vydiskutoval.“ Zoltán Sárai bol pri tom, keď na družstevných poliach tento rok siali obilie, kukuricu, slnečnicu a fazuľu. Úrodu budú družstevníci zberať už bez neho. A nikto nevie prečo.
RICHARD FILIPKO
FOTO SME - MAREK VELČEK
