„Máme zmluvu so slovenskou vládou, preto vyhrávam,“ smeje sa čerstvý víťaz, ktorý cez víkend obhajoval farby delegácie Európskej komisie na Slovensku. Na oplátku vybavíme Helsinki, dodáva blahosklonne pre SME. O víťazovi nepochyboval ani Jozef Cibula, generálny konzul SR v talianskej Padove. A nielen z politických dôvodov. „Je neporaziteľný. Raz som proti nemu hral, no neuhral som ani gem,“ prezrádza diplomat, ktorý hrá tenis už 22 rokov. Burgsdorff hrával profesionálne, vysvetľuje jeho nepremožiteľnosť. Jozef Cibula má však väčšiu radosť z toho, aký cveng získal diplomatický turnaj. Nečudo. Je otcom tohto podujatia, ktoré malo premiéru v roku 1994. „Aj takto sme chceli získať body na medzinárodnej scéne a vymeniť oficiálne rozhovory na úradoch za neoceniteľné neformálne kontakty,“ hovorí pre SME. „Už by si nikto nedovolil nezorganizovať ho,“ teší sa. Diplomati sa vraj už týždne vopred vypytujú na presný termín. Tento víkend bojovalo v bielom vyše sedem desiatok diplomatov v areáli tenisového klubu Slávia Právnik v Petržalke.
Aj prvý, aj šiesty ročník otváral Eduard Kukan. Nielen ako šéf slovenskej diplomacie, ale vraj aj ako najlepší hrajúci slovenský diplomat. „Určite by zachránil česť ministerstva, keby hral,“ myslí si František Dlhopolček, generálny riaditeľ MZV pre bilaterálne vzťahy. Ale Kukan nehral. Ani v roku 1994, ani teraz. Ako keby mu funkcia nerobila dobre. V roku 1994 si nezahral, lebo musel služobne do New Yorku, tento víkend ho vyradili zdravotné problémy. V iných ročníkoch ako neminister hral vraj ako drak… Predsa však mal radosť. „Na tento moment som čakal päť rokov,“ zveril sa v otváracom prejave staronový minister zahraničných vecí.
MIRIAM ZSILLEOVÁ