keho rodu. Medicínu študoval v Nemecku a Taliansku. Pôsobil ako dvorný lekár saského kniežaťa. Keď prednášal na lekárskej fakulte univerzity vo Wittenbergu, krátky čas vykonával aj funkciu dekana a rektora. V r. 1608-1615 bol dvorným lekárom a historiografom cisára Mateja II. vo Viedni, rektorom pražskej univerzity sa stal v r. 1617-1620 a prednášal históriu. Politicky sa angažoval na strane českých stavov. Po bitke na Bielej hore ho zatkli. Mimoriadny súd ho potrestal vytrhnutím jazyka, verejným sťatím a rozštvrtením. Jessenius patril k významným učencom svojich čias, publikoval filozofické a lekárske diela. 8. až 12. júna 1600 usporiadal v Prahe prvú verejnú pitvu v Čechách. Pri tejto príležitosti vydal spis História pražskej slávnostne vykonanej pitvy. Napísal aj latinský traktát o kostiach a dielo Návod pre chirurgickú prax. V oslavnom spise na kráľa Mateja II. podal prehľad uhorských kráľov od najstarších čias. V spise proti tyranom priznával ľudu právo klásť odpor tyranskej vláde.