- nemám na ňu alebo nemôžem si ju dovoliť,“ tvrdí psychológ Ľudovít Juráš. Ako hovorí, podľa niekdajších predstáv bolo pre dovolenku typické ono známe tešenie sa a nadšenie, dnes sa však ľudia oveľa viac pohybujú vo frustrujúcich prostrediach. Dodáva, že časté je i to, keď človek pricestuje na miesto určenia, kde si mal oddýchnuť, ale je taký unavený, že mu to očakávaný osoh ani neprinesie. Naopak, podľa neho ten, kto strávi dovolenku trebárs maľovaním bytu, ak si v pauzách medzi robotou dokáže nájsť čas či už na dobrú knihu, alebo na vybehnutie so psom do prírody, môže mať v mysli krajšie spomienky na oddych ako unavený turista pri mori. „S tým súvisí aj ďalší nový fenomén - prerušovanie voľna kvôli práci alebo neustály kontakt s mobilom, mailom či faxom aj na dovolenke namiesto toho, aby človek úplne vypol,“ upozorňuje ďalší psychológ Julián Lučanský, „jedni precenia svoju nepostrádateľnosť, druhí zase nedokážu delegovať zodpovednosť na iných a sú schopní z dovolenky nielen na Slovensku, ale i zo zahraničia pricestovať na nejaké pracovné sedenie. To už je mi dovolenka, keď manžel ráno oznámi žene, že sadá do auta, lebo ho čakajú v robote. Večer predtým radšej o tom ani nemukne, lebo by mu vynadala dvakrát - večer i ráno…“ Čoraz viac ľudí si nedopraje voľno aj preto, že si nájdu v lete krátkodobý zárobok, aby si prilepšili. „A nie sú to iba študenti, ale aj viacerí učitelia, a nielen oni si chodia privyrobiť napríklad zberom hrozna či inou prácou do Rakúska,“ konštatuje M. Lučanský. TÁŇA RUNDESOVÁ