lo a hľadí mu na ruky. S úľubou sa pozerajú malí i starší. Jedni to vidia prvý raz v živote, tým druhým pripomenie iné časy… Ani tristoročná tradícia nie je zárukou kvality, mohli sa Banskobystričania presvedčiť v minulých rokoch. Ich široko-ďaleko známy radvanský jarmok sa stal burzou lacného tovaru. Gróf Radvanský by sa však tešil pri prechádzke po tohtoročnom 342. radvanskom jarmoku. Prvý vydarený pokus o návrat k tradičnému jarmoku pripravili jeho organizátori už vlani. Tento rok do Bystrice prišli remeselníci naozaj od výmyslu sveta. Priekupníci s lacným tovarom k slovenským jarmokom patria, ale v Banskej Bystrici zostali spolu s kolotočmi v priestore plážového kúpaliska. V najkrajšej časti mesta, medzi kostolmi a mestským hradom sa rozložili „potomkovia“ naozajstných jarmočníkov: stolári, kováči, hrnčiari, košikári, čipkárky, medovnikári. Vraj viac ako stovka zručných majstrov svojich remesiel. A Banskobystričania si po rokoch znovu hovoria: „Pôjdeme sa pozrieť na jarmok.“ Včera popoludní, podvečer i dnes na ňom bude celé mesto. A možno si pozrú i pozoruhodné pastierske palice Ondreja Benku z Podbrezovej, kúpia hlinenú nádobu na cesnak alebo nádhernú čipku zo Španej doliny. „Minulý rok som predala jediný, teraz dva obrázky z čipky. Ľudia skôr obdivujú, pochvália…“ hovorí pani Anna, vychýrená čipkárka. Pritom ceny ľudových výrobkov sú takmer polovičné ako v predajniach suvenírov. Na radvanskom jarmoku už tri storočia bijú dievčence varechami. Vraj zo sympatií.
IVETA BIELIKOVÁ
