ný za agendu deblokácií, spochybňuje oprávnenie Devín banky podieľať sa na vymáhaní ruského dlhu voči Slovensku. Odôvodňuje to tvrdením, že Devín banka dlhuje štátu okolo 10 miliárd korún. V máji v rozhovore pre SME Podstránsky povedal: „V mandátnej zmluve je čierne na bielom, že ak Devín banka nezrealizuje dohodnutý objem pohľadávok, musí zaplatiť 20 percent nezrealizovaného objemu. To je dnes z 1,2 miliardy dolárov viac ako desať miliárd korún.“ Práve toto ustanovenie mandátnej zmluvy z februára 1996 medzi ministerstvom a Devín bankou je predmetom sporu. Banka v Rusku z pôvodne dohodnutých 450 miliónov dolárov vymohla 300 miliónov, a preto si ministerstvo od nej nárokuje finančnú sankciu. Podľa právnej analýzy Devín banky odporuje mandátna zmluva v tomto bode paragrafu 265, podľa ktorého „výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu“. Devín banka ďalej tvrdí, že zásady poctivého obchodného styku boli porušené tým, že v mandátnej zmluve je pri dojednaní sankcií použitý tzv. negatívny motivačný stimul. „Účelom mandátnej zmluvy je to, aby mandant (ministerstvo financií - pozn. red.) za odplatu, nie za šikanujúcu sankciu, si zabezpečil uplatnenie svojich oprávnených záujmov prostredníctvom iného subjektu (Devín banka - pozn. red.), a to preto, lebo napríklad sám nemá možnosť zariadiť si ich,“ uvádza sa v analýze. Banka zároveň konštatuje, že s konečnou platnosťou sa k tejto otázke môže vyjadriť iba súd a dovtedy je potrebné „považovať komentujúce výklady len za subjektívne právne názory na daný právny problém“. Podľa posledných vyjadrení ministerky financií B. Schmögnerovej k tejto kauze jej úrad a Devín banka v súčasnosti stoja pred posledným pokusom o mimosúdnu dohodu.
(Pozri Deblokácie… na 4. strane)
