Keď sa Joern Unverricht pred desiatimi rokmi rozhodol opustiť svoj domov v bývalej NDR, myslel si, že možno svoj rodičovský dom vo Woerlitzi na západ od Berlína už nikdy neuvidí. Vtedy 21-ročný Joern bol jedným z tých východonemeckých občanov, ktorí sa motivovaní správami zo zakázanej západonemeckej televízie o tom, ako Maďarsko prestáva brať vážne svoje záväzky o strážení hranice so Západom, rozhodli prešmyknúť cez štrbinu v železnej opone. „Nechcel som robiť prácu, ktorú mi nanútia, chcel som jednoducho žiť podľa svojej vôle, slobodne cestovať po svete,“ hovorí.
V Maďarsku vláda reformných komunistov povzbudená politikou prestavby sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova dokázala medzi krajinami východného bloku postúpiť s reformami najďalej. V prvej polovici roku 1989 už legalizovala pluralitný systém, od apríla 1989 začali z Maďarska odchádzať sovietske vojská a v máji 1989 dala vláda Miklósa Németha odstrániť hraničné zátarasy na rakúskej hranici. Správa, že maďarskí pohraničníci doslova zatvárajú oči, keď vidia utečencov, sa rýchlo rozšírila do NDR. Tam na rozdiel od Poľska a Maďarska ostalo stranícke vedenie pri svojom nehybnom kurze. Stovky východných Nemcov sa do polovice augusta dostali cez Maďarsko do Rakúska a v Budapešti bolo treba pre nich zriadiť provizórny tábor. Joern, aj keď mal západonemecké víza, v ňom strávil tri týždne, pretože podľa platných zmlúv ho maďarskí colníci nemali právo pustiť bez pečiatky potvrdzujúcej, že prišiel do Maďarska zo Západu. Keďže Budapešť bola rozhodnutá skoncovať s komunizmom vo vlastnej krajine, o poslaní utečencov späť nemohlo byť ani reči. Odpoveď prišla 10. septembra. Vtedajší minister zahraničných vecí Gyula Horn v televíznom vystúpení oznámil, že Budapešť vypovedala medzivládnu dohodu o pravidlách cestovania a hranice do Rakúska od tej chvíle prestali byť časťou železnej opony, ktorá mala chrániť východoeurópsky komunizmus pred „úpadkom“ západu. Budapešť zabezpečila východným Nemcom na hranice autobusy, niektorí cez hranice bežali s obrovským strachom, že o chvíľu zátarasy opäť spadnú. „To boli moje prvé kroky na slobode,“ hovorí Joern, ktorého cesta potom viedla do Fankfurtu. Za tri dni prešlo zelenou hranicou približne 15 000 východných Nemcov. Masová utečenecká vlna vážne zdiskreditovala nemecké vedenie a po niekoľkých mesiacoch aj v Nemecku po sérii masových demonštrácií komunistická vláda padla.
Joern sa po páde berlínskeho múra mohol vrátiť domov. Teraz je úspešným cestovným agentom a o Nemcoch, ktorí spomínajú na komunistickú minulosť, hovorí: „Mali by sme im niekde vytvoriť malé východné Nemecko a tam ich všetkých zozbierať.“
(REUTERS, ČTK, kl)
