citátom: „Všetko v tomto meste je proti tvorbe a tvorivosti, a keď sa stále čoraz nástojčivejšie bude tvrdiť opak, jeho základy sú pokrytectvo a jeho najväčšou vášňou bezduchosť, s ktorou vyklčuje všetko, čo by javilo čo len malú známku fantázie.“ Pred niekoľkými dňami sa v mestečku Gmunden pri Ohlsdorfe skončili Dni Thomasa Bernharda. Téma: Bernhardov starý otec. „Aj bohovia sú občas sami a potrebujú starých otcov,“ komentovala ich vzťah rakúska kritika. Keď osemročný boh spadol z bicykla, so strachom bežal za starým otcom, rodinným despotom a intelektuálom Freumbichlerom. Freumbichler bol absolútne neúspešný spisovateľ s vysokými ambíciami. Každý deň od tretej popoludní vymkol rodinu z domu, aby sa mohol venovať písaniu rukopisov, o ktoré žiadny vydavateľ nestál. S jediným cieľom, ktorý odmalička vštepoval svojmu vnukovi - uspieť. Mal sa z neho stať veľký spevák, husľový virtuóz alebo spisovateľ, v každom prípade hviezda. Posadnutosť vlastným dielom sa odráža vo viacerých Bernhardových postavách. Ozvenu Freumbichlerovej lásky k Schopenhauerovi a ďalším filozofom nachádzame v textoch jeho slávneho vnuka. Freumbichler pritom tyranizoval celú rodinu ako čistokrvný rakúsky meštiak. Takto písal o svojej dcére Herte Bernhardovej: „Hertu vychovať ako pracovnú silu. Keby vedela denne dve hodiny perfektne prepisovať.“ Vety presne ako z Bernhardovej drámy. Niektorí diskutéri na Bernhardových dňoch dokazovali, že neskorý Bernhard viac-menej opakuje svoje modely a ich protagonisti sú navzájom vymeniteľní. Väčšina však má skôr pocit, že stačí jedna stránka Bernhardovho textu, aby svojou silou rozbila všetky brilantné teórie.
Desať rokov po Bernhardovej smrti sa v Rakúsku potkýnate o Bernharda doslova na každom kroku. Rakúske divadlá hrajú Bernharda, galérie vystavujú Bernharda. V Palais Harrach sú vystavené Dreissingerove fotografie autora, v kaviarni Bräunerhof „jazyková inštalácia“ - podujatie pod titulom Kaviareň číta celého Bernharda. Na miestach spojených s menom Thomas Bernhard sa konajú prednášky, diskusie a čítania z jeho diela. Viedenská kancelária Súkromnej nadácie Thomasa Bernharda prijíma záujemcov o členstvo novozaloženej Medzinárodnej spoločnosti Thomasa Bernharda, zriadenej v Salzburgu pri príležitosti desiateho výročia jeho smrti. Prostredníctvom Súkromnej nadácie Thomasa Bernharda sa napokon podarilo zlomiť jeho dôsledný odpor proti rakúskej vlasti. V závete zakázal Bernhard uvádzať svoje diela na scénach rakúskych divadiel a publikovať v rakúskych vydavateľstvách. Nadácia Thomasa Bernharda minulý rok po prvýkrát obišla zákaz a umožnila rakúskym divadlám naštudovať jeho hry. Napokon sa teda proti svojej vôli do Rakúska triumfálne vracia. V Burgtheatri sú vypredané jeho hry Námestie hrdinov, Divadelník či Ritter, Dene, Voss. Podobný osud majú aj jeho knihy. V roku 1986, ako päťdesiatpäťročný, dopísal Thomas Bernhard svoje posledné prozaické dielo Vyhladenie. Rozpad. V českom preklade Radovana Charváta, ktorý pred nieľkokými týždňami vyšiel vo vydavateľstve Prostor.
EDWIN GRASSMEIER
(Autor je prekladateľ a publicista)
