Michel Friedman, predstaviteľ Ústrednej rady Židov v Nemecku a pravdepodobný nástupca nedávno zosnulého predsedu tejto rady Ignatza Bubisa. Friedman vyzval vedúcich predstaviteľov nemeckého priemyslu a kancelára Gerharda Schrödera, aby „konečne vyslali jasný signál na dosiahnutie kompromisu“. Schröderova schôdzka so zástupcami priemyselných koncernov skončila v noci na utorok v Berlíne znova bez konkrétneho výsledku. „Firmy musia prejaviť iniciatívu a predložiť konkrétny návrh na uspokojenie oprávnených nárokov obetí. Nehovoríme o almužne, ale o mzde za otrockú prácu. Ale aj kancelár musí urobiť ďalší krok. Odškodnenie nemôže byť len záležitosťou súkromných firiem, pretože mnohí nútene nasadení pracovali vo verejnom sektore a v poľnohospodárstve,“ uviedol Friedman. Nemecký denník Die Welt ale včera s odvolaním sa na dôverné informácie uviedol, že nútené nasadenie vo verejnom sektore a v zaniknutých podnikoch SS do odškodnenia zaradené asi bude, ale práca v poľnohospodárstve zrejme nie. Osud poľnohospodárskych pracovníkov vraj nebol podľa vládneho stanoviska „ani vzdialene porovnateľný s podmienkami tých, ktorých väznili v koncentračných táboroch a getách“. Hlavným problémom zostávajú naďalej konkrétne čísla. Po schôdzke kancelára a priemyselníkov bolo síce počuť, že nemecká strana predloží na ďalšom kole rokovaní s americkými právnikmi 6. a 7. októbra vo Washingtone už konkrétne návrhy, ktorých kvantifikácia je však stále najvyšším tajomstvom. Veľké rozladenie v kruhoch nemeckej vlády a priemyslu vyvolala vzhľadom na utajovanie vlastných vyjednávacích pozícií informácia, ktorú poskytol tlači historik Lutz Niethammer, vládny expert pre otázky nútených prác. Ten uviedol, že nárok na odškodnenie bude mať asi 875 000 osôb, pre ktoré bude potrebných takmer desať miliárd mariek.