Slovensko vyhralo v Lichtenštajnsku 4:0. Do Dubnice na odvetu súper silno omladil mužstvo, hrali v ňom nedávno sedemnásťroční Jehle a Büchel a osemnásťroční Ritter a Beck. Vyhrali sme iba 2:0 a od 38. minúty sme boli bez vylúčeného Valachoviča. V dvoch zápasoch kvalifikácie hrali z našich najlepšie Janočko a Szilárd Németh, hoci obaja boli dodatočne donominovaní ako náhradníci. „Ja som spokojný, hral som v pohode, ale nerobím z toho vedu,“ povedal Szilárd Németh. „Mám chuť strieľať góly, dobre hrať, ale bez pomoci spoluhráčov by to nešlo. Prehra 1:5 s Rumunskom prisilno doľahla na našu psychiku a neboli sme v takej pohode, ako by sme si želali. Navyše vylúčenie Valachoviča bolo cítiť, ak by sme hrali jedenásti, určite by sme vyhrali výraznejším rozdielom. Trenčan Valachovič odchádzal smutný: „Vykopol som najprv loptu, až potom prišlo ku kontaktu so súperom. Vylúčenie ma mrzí, lebo k nervozite po rumunskom debakli prispelo aj toto oslabenie. Boli sme nervózni a nedostávali sme sa tak často do šancí, ako by sme si želali.“ Jeden z najspokojnejších z nášho mužstva mohol byť brankár Susko, v reprezentácii natiahol svoju bezgólovú šnúru. „Tento zápas bol ťažký z toho dôvodu, že sme potrebovali poraziť súpera aj svoju narušenú psychiku. Rumunsko sme ešte cítili v nohách aj v hlavách. Inak som spokojný, že som nedostal gól, ale potešilo by ma, keby ich v súperovej sieti bolo viac.“ Legionár Labant nahral na druhý gól. „Súper často prehusťoval obranu pred šestnástkou, zrážal naše útoky na rohy, a tak sme sa museli spoliehať na štandardné situácie. Myslel som si, že po rýchlom góle strelíme čoskoro ďalší a bude sa nám dariť. Opak bol však pravda. Potom som si to myslel aj po druhom góle, že sa upokojíme a pridáme ďalšie. Žiaľ, nestalo sa, 1:5 s Rumunskom bolo príliš kruté na to, aby sme sa tak rýchlo spamätali predovšetkým po psychickej stránke. Aj preto sme boli strnulí, neboli sme uvoľnení, aj preto sme strelili iba dva góly.“ (ja)