Monte Carle, Zürichu, Bruseli zostali stopercentne rumunská 24-ročná vytrvalkyňa Gabriela Szabóová a dánsky bežec na 800 m 29-ročný Wilson Kipketer. So šikovnými právnikmi sa mohol z rohu hojnosti azda napiť aj kenský prekážkar na 3000 m Bernard Barmasai, ktorý tiež neprehral ani jedny preteky Golden League, ale po zürišskej Weltklasse pre britskú stanicu BBC zle porozumel hypotetickej otázke - Čo by robil, keby ho predbehol Christopher Koskei, neskorší majster sveta, lebo vo Švajčiarsku mal k tomu veľmi blízko? Keňan so slabou angličtinou povedal: „Asi by som ho poprosil, aby ma nechal vyhrať.“ Z vety vyvodila Medzinárodná amatérska atletická federácia (IAAF) záver, že Barmasai poškodil dobré meno kráľovnej športov, zürišskú výhru mu síce nechala, ale odobrala mu právo získať prípadne celkové. Na berlínskom mítingu ISTAF však popri nešťastnom Keňanovi, ktorý skončil na sevillských MS až piaty, prefrčal Maročan Ali Ezzine a žiadne súdy sa konať nebudú. Drobná neporaziteľná Rumunka na 3000 i 5000 m Szabóová a takmer rovnako suverénny Kipketer (iba na MS horko-ťažko zachránil prvenstvo pred dobiedzajúcim Juhoafričanom Sepengom) si po berlínskom závere Zlatej ligy padli do náručia a rozdelili si milión dolárov.
Už meno Gabriely Szabóovej veští maďarské korene. Pochádza zo sedmohradského mestečka Bystrita, trénuje ju Zsolt Gyöngyosi. Rumunku manažuje presne ako Gebrselassieho či Barmasaia Jos Hermens. Gabi vlastní v Rumunsku tri domy, ten v Bystrite jej slúži ako tréningové stredisko, dva má v Bukurešti. Veľa ju naučili veľké hviezdy rumunskej vytrvaleckej školy Doina Melinteová a Paula Ivanovová. Mladučká Gabi však mala po páde komunistického režimu v krajine iné podmienky než jej vzory. Tréningovú i pretekársku réžiu si študentka bukureštskej univerzity financuje sama, málo je doma, v Rumunsku už päť rokov nepretekala.
Keňana z úplne zabudnutej vysokohorskej masajskej osady Kampchemoiywo objavil pre veľkú atletiku v roku 1988 Ír Colm O‘Conell v katolíckej škole St. Patrick Highschool v mestečku Ipen, 400 km severovýchodne od Nairobi. O dva roky neskôr sa vybral na východ Afriky predseda Dánskeho atletického zväzu Ove Björn Kraft, aby prilákal na sever Európy posily svojej reprezentácie. Kipketerovi objednal letenku „one-way ticket“ - na jednu cestu bez návratu. Postaral sa však o všetko, aby si zvykol na európske pomery v chladnej rovinatej krajine. Wilson pri prvom zlate na MS v Göteborgu v dánskom drese povedal, že víťazný Mercedes mu je nanič, keď sa v Kodani zásadne jazdí na bicykloch. O rok neskôr mu Kenská atletická federácia prekazila štart na atlantskej olympiáde, lebo Wilson ešte nenaplnil sedemročnú lehotu, aby nadobudol občianstvo Dánskeho kráľovstva, Keňu reprezentovať odmietol. O ďalší rok vyhral druhé majstrovstvá sveta, ale predovšetkým dvakrát vyrovnal a napokon prekonal šestnásť rokov starý svetový rekord Brita Sebastiana Coea 1:41,73 min z Florencie roku 198 - postupne: Štokholm 1:41,73, Zürich 1:41,73, a 24. augusta 1997 konečne 1:41,11 min. Vlani po návšteve rodnej africkej krajiny ochorel na maláriu, štart na budapeštianskych ME s ôsmym miestom a časom 1:50,30 min, bolo Wilsonovou zlou epizódou.
Szabóová ani Kipketer v tomto roku nevedeli, čo je to prehra. Ani jeden z nich však nie je olympijským víťazom. Gabriela mala v roku atlantských OH iba 22 rokov (na 1500 m získala striebro), Wilsonovi chýbalo občianstvo, po ktorom túžil. Plány laureátov Golden League na rok 2000 netreba azda ani zdôrazňovať.
