Prečítal som si článok o sociálnych dávkach, ktorý má inšpiroval k tomu, že som urobil rekapituláciu príjmu pracujúceho človeka a porovnal som sa s fiktívnou rodinou so šiestimi deťmi so sociálnou dávkou 14 250 korún. Bilancia môjho príjmu za mesiac jún je nasledovná. Hrubá mzda 12 321 Sk, čistá mzda 9931 korún, prídavky na štyri deti 2240 korún. Príjem manželky neuvádzam, ale je taký, že sa spolu pohybujeme v pásme od 1,3 - 1,5 násobku životného minima. Z uvedeného príjmu tiež musíme vyžiť. Snažíme sa žiť bez dlhov a do júna 1999 sme zabezpečovali trom deťom štúdium na vysokých školách a jednému dieťaťu na internátnej strednej škole. Nesťažujem si, iba chcem poukázať na to, ako žijú rodiny, kde obaja rodičia pracujú. Je tragédiou tejto spoločnosti, že sú na tom lepšie tí, ktorí nepracujú, ako tí, čo pracujú. Keď idem včas ráno do práce, z barov vychádzajú väčšinou mladí ľudia, ktorí môžu celý deň prespať. Pre mňa je bar už pomaly neznámy pojem. Som toho názoru, že aj tí, čo poberajú sociálne dávky, by si mali adekvátnu časť príjmu odpracovať. Je všeobecne známe, že tí, čo sú nezamestnaní, si svoj mesačný príjem rôznymi formami vylepšujú a nič ich nenúti, aby sa zamestnali. Naopak tí, čo sú zamestnaní, ledva môžu vyžiť zo svojich príjmov. Prichádzajú na to, že je ľahšie a jednoduchšie byť nezamestnaným.
ŠTEFAN KYSEĽ,
Spišská Nová Ves
