Pred niekoľkými rokmi bolo v Tatrách mnoho podnikových chát prístupných zamestnancom podnikov za symbolickú cenu. Dnes tieto rekreačné zariadenia, ktoré vybudovali naši otcovia a ich rodičia, darovala predošlá vládna garnitúra za symbolickú cenu svojim kamarátom. Noví majitelia darované rekreačné zariadenia šmahom ruky premenili na penzióny, dnes nedostupné tým, z ktorých peňazí pochádzajú. Je zarážajúce, že napriek obrovskému nedostatku peňazí vyrastá v Tatrách za vysokými plotmi tatranské Beverly Hills. Terajšiu vládu sme si zvolili aj pre ich predvolebný sľub, že divoko sprivatizovaný majetok vrátia tam, kam patrí. Aby sa jej to podarilo, mala by si vziať príklad z jej predchodkyne. A to rýchlosť, razantnosť, obetavosť - privatizovali aj v noci. Promptne vyfabrikovali desiatky zákonov, v rámci ktorých rozprivatizovali národný majetok. Tie zákony pripomínajú pakľúče, ktorými možno otvoriť takmer každý trezor, ale viniť nemožno nikoho, pretože dvere trezoru nik nevylámal, ale legálne otvoril. Nám voličom, ktorí sme volili túto vládu, je dnes trpko a smutno, pretože občan len ťažko dokáže pochopiť, že namiesto rýchlej nápravy usporiadania vecí v prospech svojich voličov, táto vláda míňala drahocenný čas, energiu, trpezlivosť a peniaze občanov na siahodlhé, niekoľkotýždňové debaty okolo jedného alebo dvojitého členstva vo svojich straničkách. Domnievam sa, že občanom je úplne jedno, či má nejaký politik dvojité alebo trojité členstvo. Kedy už táto vláda konečne pochopí, že už netrpezlivo čakáme na ich konkrétne činy. Skutočnosť je taká, že čoraz viac matiek, aby mohli poskytnúť svojim deťom to najnutnejšie, chodí popri zamestnaní upratovať, neskoro večer sa vracia domov unavené a svoje deti takmer ani nevidí. Mnoho detí „prázdninovalo“ s rodičmi v robote, pretože im nemohli zaplatiť prázdninové pobyty v prírode. Veľa detí Tatry ešte nevidelo. Želala by som si, aby aspoň KDH - veď už v názve cítiť povinnosť konať kresťansky - keby sa aspoň jeho členovia vybrali za slovenskými milionármi a miliardármi. Keby aspoň oni apelovali na našich boháčov, aby sa poľudštili a aspoň malú omrvinku zo svojho nesmierneho bohatstva venovali chudobným deťom. Keby im postavili v Tatrách rekreačné domy, vôbec by nemuseli pripomínať ich haciendy a ani bazény by nemuseli mať. Skrátka jednoduché stavby, kde by sa mohli deti rekreovať. Majú snáď na to právo. Všetci by sme mali mať takéto práva.
VIERA RAKÚSOVÁ,
Bratislava
