Na každej zastávke mu tlieskali desiatky ľudí a prezident rozdával autogramy. Na oboch stranách bol dôvod na radosť- ešte pred rokom by takáto návšteva bola chápaná ako nemiestny výraz spolupatričnosti Budapešti s niečím, čo jej už dávno nepatrí. Spolupatričnosť, tá etnická, dnes už nie je tabu - a aj o nej hovoril Árpád Göncz v Komárne, keď ho prijali študenti v aule Gymnázia Hansa Selyeho s vyučovacím jazykom maďarským. To, že niekto patrí k dvom krajinám súčasne - k jednej národnosťou a k druhej občianskou príslušnosťou, si podľa Göncza vôbec neprotirečí - ba čo viac, predstavuje dvojakú zodpovednosť. Na Selyeho gymnáziu, ktoré v tomto roku oslavuje 350. výročie svojho založenia, však už bola atmosféra oveľa formálnejšia. Sám Göncz pri príchode povedal, že sa cítil tak trochu ako Stalin, lebo len jemu a v Maďarsku naposledy Rákosimu sa dostalo takého prijatia. V aule boli prítomní študenti štvrtých ročníkov v slávnostnom oblečení, pričom ich mladší kolegovia nervózne postávali pred budovou, v obavách, že nestihnú hodinu nemčiny. Aj otázky boli, ako keď sa ich dobrí žiaci naučia naspamäť: o tom, prečo sa stal prekladateľom, prečo spisovateľom a ako majú riešiť dilemu, či odísť, či neodísť študovať do Maďarska. Maďarský prezident im odpovedal s oveľa väčšou nenútenosťou. „Prekladať som sa naučil vo väzení. V každom autokratickom režime je jasné, že keď nechajú spisovateľa prekladať, potom nebude mať čas písať. Keď sme raz diskutovali o tom, že máme slabých prekladateľov, navrhol som - treba tri generácie po sebe posadiť do väzenia. Neprešlo to,“ povedal. „Ten, koho život je doma ohrozený, mal by odísť, ten, kto svojou prítomnosťou doma ohrozuje životy iných, by mal tiež odísť. Ten, kto disponuje schopnosťami, ktoré nemôže doma rozvinúť, a pritom môže byť užitočný svetu, aj ten by mal odísť. No vzdať sa toho, v čom človek vyrástol, to sa nepatrí. Ale odísť za vzdelaním, rozvíjať sa, je priam povinnosť,“ odpovedal na druhú otázku. Na záver návštevy sa Árpád Göncz zúčastnil v Komárne na divadelnom predstavení Liliomfi.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
(Pozri aj rozhovor s Árpádom Gönczom na 5. strane)
