Východný Timor je v plameňoch. Každou hodinou sa približuje k totálnej občianskej vojne. Výsledok minulotýždňového referenda, v ktorom sa obyvatelia Východného Timoru rozhodli pre samostatnosť a jasne - takmer 80 percentami - dali najavo, že už nechcú znášať rozmary okupantskej vlády Jakarty, bol očakávaný. Rovnako sa predpokladalo aj to, že po vyhlásení takejto vôle voličov sa v provincii rozpúta násilie.
Týždeň po referende prišlo o život najmenej 170 ľudí. Väčšina z nich sa stala obeťou proindonézskych milícií, ktoré výsledok hlasovania neuznávajú a nemienia ani dopustiť, aby sa Východný Timor po 24 rokoch indonézskej nadvlády osamostatnil. Milície bez škrupúľ podporuje veľmi vplyvná armáda a spoločne postupne ovládajú územie celej provincie. V tejto ich snahe im nie je nič sväté, a tak padajú aj posledné tabu, ktoré Východný Timor dodržiaval. Milície systematicky útočia na zahraničných novinárov, pozorovateľov a pracovníkov OSN a týmto spôsobom ich prinútili provinciu opustiť. Oči a uši sveta tak proti svojej vôli opúšťajú Východný Timor a zverstvá proindonézskych šialencov tak budú môcť pokračovať ešte v horších rozmeroch.
Skutočný šok však spôsobili milície a ich stúpenci v momente, keď napadli aj dom katolíckeho biskupa Carlosa Bela. Biskup Belo je v prevažne katolíckom Východnom Timore jednou z najuznávanejších osobností. V roku 1996 ho uznal aj svet a ocenil ho spoločne s exilovým vodcom Východotimorčanov Ramosom Hortom Nobelovou cenou za mier. Šokovaného Bela z jeho domu odviezli a stal sa tak ďalším z viac ako 20-tisíc ľudí, ktorí v strachu z Východného Timoru utekajú. Plán armády a milícií na „vyriešenie“ situácie nemôže pravdepodobne prekaziť už ani indonézsky prezident Habíbí. Napriek tomu, že je takmer neobmedzenou hlavou štátu, vplyv v armáde už dávnejšie stratil. Východný Timor sa preňho v tomto smere stal posledným klincom do politickej rakvy. Habíbí totiž referendum, ktoré takmer nikto z politickej špičky v Jakarte nechcel, nielen umožnil, ale postaral sa aj o to, že hlasovanie viac-menej bez chýb prebehlo, a dokonca po vyhlásení výsledkov naďalej vyhlasuje, že je pripravený vôľu Východotimorčanov akceptovať. To sa zjavne armáde a jej blízkym nepáči. Východný Timor sa tak okrem boja za zotrvanie v rámci Indonézie, respektíve za nezávislosť, stáva aj dejiskom rozhodujúcej bitky o najvyššie miesta v štáte.
Čoraz hlasnejšie sa v Jakarte začína hovoriť o tom, že Habíbí nemá šancu stať sa v novembrových voľbách prezidentom. A čoraz hlasnejšie sa uvažuje o tom, že by sa ňou skutočne mala stať líderka opozície Megawati Sukarnoputriová. Po jej boku by mal údajne stáť v pozícii viceprezidenta práve šéf armády generál Wiranto. Ak by sa tieto informácie potvrdili, Indonézia by sa pravdepodobne totality nezbavila. Prvou skúškou je práve Východný Timor.
Jediným, kto v súčasnosti môže situáciu ešte ako-tak zachrániť, sa javí Bezpečnostná rada OSN. Jedine modré prilby totiž môžu do provincie priniesť poriadok. Otázkou je, či mocní v sídle OSN vypočujú volanie Východného Timoru a uznajú, že ich vzdialená a malá vlasť stojí za to, aby tam hasili požiar.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
