Na pozadí červených koncových svetiel prechádzajúcich áut a bodovo osvetlenej fontány pózuje čerstvý novomanžel s nevestou fotografom. Niektorí vodiči idúci okolo trúbia v duchu motoristického pozdravu svadobčanom. Dvadsaťosemročný chirurg Ahmad Samir, trikrát neúspešne zasnúbený, však sťahuje okienko svojho auta a na ženícha cynicky kričí: „Hej, koľko si za ňu zaplatil?“ Jeho nezdvorilá otázka charakterizuje situáciu mnohých mladých egyptských mužov. Samir bol trikrát zasnúbený a vzťah sa pre finančné nezhody s rodinami snúbeníc vždy skončil. Egyptská hospodárska reforma síce otvára dvere novým možnostiam, ale má aj svoju čiernu stránku - z kedysi socialistickej spoločnosti robí spoločnosť konzumnú. Rodiny majú stále väčšiu spotrebu a pred „vydaním“ dcéry požadujú od nápadníkov stále väčšie veno. Výsledkom je generácia mladíkov spojených beznádejou a lapených do konfliktu medzi chudobou, ktorá im nedovoľuje oženiť sa, a spoločenským tlakom, aby si založili rodinu.
U niektorých sa premieta bezmocnosť situácie, v ktorej nemožno ušetriť tisíce egyptských libier požadovaných rodinou nevesty, do znásilňovania alebo samovrážd, tvrdia sociálni pracovníci. V Egypte sa očakáva, že muž zabezpečí svojej nastávajúcej byt, zásnubný dar, veno a že zaplatí svadbu. Rodiny neviest peniaze často žiadajú dopredu. Takéto podmienky však môžu splniť len zámožní. Byt pre rodiny s nízkym príjmom stojí v Egypte 25 000-50 000 libier (7500-15 000 dolárov). Pre čerstvého absolventa vysokej školy je to cena úplne nedostupná. Priemerný nástupný plat je totiž asi 400 libier (115 dolárov) za mesiac. K cene bytu je treba pridať dar - väčšinou zlatý náhrdelník, náramok či prstene. Potom peknú svadbu a zariadenie bytu. Cena takéhoto životného štartu sa v chudobnejších vrstvách dostáva na 70 000 libier (20 000 dolárov), v bohatších na šesťnásobok.
Časy sa zmenili. Pred tridsiatimi rokmi stačilo na získanie požehnania od budúceho svokra veno vo výške 70 dolárov a byt prenajatý na ženíchovo meno. Samir zarába v univerzitnej nemocnici 300 libier (90 dolárov) mesačne. Pomery sú kruté a nádej získať nevestu, štvrtú v poradí, je márna. Ako väčšina mužov v jeho situácii, aj on zostane s rodičmi a bude usilovne šetriť. „Keď budem schopný zaplatiť si nevestu ako toto auto, budem o tom znovu premýšľať,“ smeje sa. Podľa posledných vládnych štatistík z roku 1996 sa 80 percent Egypťaniek vydá pred 30. rokom života. Mužom z tejto vekovej kategórie sa to pošťastí len v 66 percentách. Čakanie je neľahké. Mladé páry vyhľadávajú lavičky na brehoch Nílu, ďaleko od hlučného mesta, lavičky, na ktorých si pri západe slnka šepkali sľuby ich rodičia. Západ je stále krásny, ale mládež si ho nevšíma. Namiesto sladkých slovíčok si tu šepká: Kde vezmeme peniaze? Budú tvoji rodičia žiadať veľa? Ak budú, zostaneš aj tak so mnou? „Ľudia sa boja, aj ja sa bojím. Pochybujem, že zoženiem peniaze, ktoré požadujú jej rodičia,“ hovorí Fuád Šafí sediaci na lavičke s priateľkou.
Jásira Alího Muhammada už unavilo tápanie. Po piatich rokoch strádania sa dvadsaťpäťročný maliar izieb v apríli zišiel s rodinou snúbenice v nádeji, že jej rodičia zľavia. Stretnutie nedopadlo dobre. V zúfalstve prerazil hlavou okno a s črepinou v krku kričal: Nech umriem! O mesiac neskôr vykrvácal pri prevoze do nemocnice. Polícia oznámila, že jeho snúbenica si našla niekoho iného. Muhammadov prípad je síce extrémny, ale je to hlas celej generácie. „Hodnota mladých mužov sa v chudobných vrstvách určuje nie podľa charakteru, ale ich výplatnej pásky,“ konštatuje aktivistka zo strediska egyptských žien Niháda Abdal Kumsánová. „Výsledkom je beznádej a dezilúzia otvárajúca cestu drogám a zločinu, ako je znásilnenie,“ dodáva. Vláda si je toho vedomá. S cieľom pomôcť v najťaživejšej časti „svadobného rozpočtu“ nechala postaviť lacné byty pre chudobných mladých mužov. S pomocou súkromných spoločností zorganizovala dve hromadné svadby, ktoré asi tisícke snúbencov ušetrili výdavky za obrady, teda 2100 až 15 000 dolárov. Tieto akcie však nemôžu vyriešiť podstatu problému.
Mnoho mladých Egypťanov radšej odišlo do cudziny, ďalší sa s cudzinkami ženia. Ostatným nezostáva iné, ako čakať a hľadať. „Načo strácať čas a dúfať v nemožné? Počkám si, až nájdem niekoho, komu nejde o peniaze. Bude to trvať dlho,“ konštatuje realisticky dvadsaťdeväťročný čašník Šaríf Naggar. Rodina jeho snúbenice ho odmietla, lebo nemal byt. (ČTK/REUTERS)
