Cherie Blairová, manželka britského premiéra Tonyho Blaira, venovala Londýnskemu múzeu nočnú košeľu, v ktorej ju fotografi zvečnili ráno po volebnom víťazstve jej manžela v máji 1997. Práve v tejto bavlnenej nádhere Blairová nič netušiac otvorila domové dvere dodávateľovi kvetov, čo ihneď zneužili fotoreportéri striehnuci na prvé reakcie Blairovcov na zvolenie nového premiéra. "Také niečo je zrejme nočnou morou každej ženy," vyhlásila manželka britského premiéra počas otvorenia výstavy o oblečení politikov v spomínanom múzeu. Ďalším z exponátov výstavy je aj oveľa diskrétnejší kostým, ktorý mala Cherie na sebe niekoľko hodín po tomto incidente, keď prvýkrát spolu s manželom pózovala fotografom pred jeho novým úradom na Downing Street 10.
Biorytmus sa posúva vinou dedičnej poruchy
V tom, že niektorí ľudia chodia spávať skôr a vstávajú skôr, sú navine tiež gény. Väčšina živých tvorov od baktérií po človeka funguje podľa biologických hodín, ktoré sú zosynchronizované zhruba s 24-hodinovým dňom. Americkí vedci však objavili dedičnú poruchu, ktorá vyvoláva celkom iný rytmus spánku a bdenia. Keď takto postihnutých neobmedzuje pracovný režim, napríklad na dovolenke, zaspávajú o tri hodiny skôr a o tri hodiny skôr i vstávajú - čo je pravý opak normálnej situácie. Väčšina ľudí totiž zostáva hore dlhšie a vstáva neskôr vždy, keď si to môže dovoliť. Podľa predpokladov vedcov za tento stav je zodpovedný jediný gén - ktorý však zatiaľ nenašli. No keď sa to podarí, pomôže to pri liečbe porúch spánku i tzv. pásmovej nemoci, ktorú vyvoláva cestovanie lietadlom cez časové pásma.
Odškodné
za drahú večeru
Štyri obrazy amatérskych maliarov v celkovej hodnote 24 000 frankov si z jednej parížskej reštaurácie odniesli dva elegantne oblečené manželské páry, ktoré predtým skonzumovali jedlá a nápoje za neobyčajne vysokú sumu. Nároční labužníci za konzumáciu zaplatili kreditnou kartou, no ako odškodné si pri odchode z elegantného podniku zvesili zo steny štyri obrazy, ktoré vyniesli pod pazuchami tak šikovne, že zamestnanci reštaurácie krádež objavili až po niekoľkých minútach normálnej prevádzky.
Nacisti tajili identitu objaviteľa aspirínu
Nacisti tajili identitu vedca, ktorý objavil aspirín, pretože bol Žid, informuje britský denník Times. Objav jedného z najúspešnejších liekov, ktorý v tomto roku oslávil svoju storočnicu, sa vždy pripisoval Felixovi Hoffmanovi, nemeckému vedcovi pracujúcemu pre farmaceutickú spoločnosť Bayer. Britský denník, citujúc výsledky bádania doktora Waltera Sneadera, zástupcu vedúceho Katedry farmaceutických vied univerzity v Strathclyde a odborníka v histórii liečiv, uviedol, že skutočným objaviteľom tohto lieku nebol Hoffman, ale Arthur Eichengrun, vedec židovského pôvodu, taktiež zamestnanec firmy Bayer. Eichengrun sa v roku 1897 zaoberal experimentmi zameranými na liečbu reumatických bolestí a bolestí hlavy a Hoffman bol len jeho asistentom. Sneaderove závery spochybňujú verziu, ktorú obsahuje kniha História chemickej technológie vydaná v nacistickom Nemecku v roku 1934, na základe ktorej Hoffman syntetizoval aspirín v čistej forme v roku 1897. Sneader hovorí: "Bolo mi to podozrivé. Nemohol som uveriť, že v prísne hierarchizovanom Nemecku na konci 19. storočia by nejaká osoba na mieste pána Hoffmana mohla robiť svoje vlastné bádanie a presláviť sa ním." (TASR)
