v Bielom dome. Texaský guvernér Georg Bush jr. a zatiaľ hlavný republikánsky kandidát na najvyšší mocenský post sa ani netají, že v kampani bohato využije jednostrannú zahraničnopolitickú líniu terajšej americkej administratívy zameranej na podporu jediného muža - na pokraji korupcie sa potápajúceho Jeľcina. Zatiaľ sa ešte presne nevie, kedy prejde Georg Bush jr., syn bývalého prezidenta, ktorý prehral prezidentský súboj s demokratom Billom Clintonom, do rozhodujúceho útoku. No jeho hlavná zahraničnopolitická poradkyňa Condolezza Richiceová už naznačila, že guvernér pripravuje zásadný prejav na tému zahraničnej politiky, v ktorom mieni postoj clintonovcov ku Kremľu rozdrviť na prach.
Aj keď hlavnú zodpovednosť za líniu zahraničnej politiky nesie prezident Bill Clinton, oblasť stykov s Rusmi prenechal hneď po nástupe do funkcie svojmu vicepremiérovi Alovi Gorovi, ktorý sa neskôr spolu s bývalým ruským premiérom Viktorom Černomyrdinom stal dokonca spolupredsedom zmiešanej americko-ruskej komisie. No a v súvislosti s prepieraním peňazí Bank of New York zrejme vrátane dolárových pôžičiek pre Rusko z MMF, sa spomína aj meno bývalého ruského predsedu vlády. Clinton sa teda spoľahol na Ala Gora, ktorý je teraz hlavným prezidentským kandidátom demokratov volieb v roku 2000. Ten zas dôveroval Strobovi Talbotovi, vyhlásenému expertovi na Rusko, bývalému korešpondentovi prestížneho magazínu Time v Moskve a terajšiemu námestníkovi ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej. Práve Talbot sa nechal v minulých dňoch počuť: "Rusko postupuje najmimoriadnejšiu transformáciu v histórii politiky. Nemali by sme to vzdávať." Pravdaže, Ruska sa nikto nevzdáva, iba že sa zdá, akoby sa Rusko vzdalo seba samého. Lenže republikáni, ak by boli zostali v prezidentskom kresle, by istotne neboli stavili na jediného politika na moskovskej scéne. Občas sa môže nestrannému pozorovateľovi zdať, že americkí demokrati až príliš podľahli strachu. V ruských bojových arzenáloch zostáva ešte 7000 jadrových rakiet.
V týchto dňoch tento nemastný-neslaný postoj voči Rusku viac-menej priznal aj Samuel Berger, hlavný Clintonov bezpečnostný poradca. "Určite, Rusko má stále mimoriadne problémy, ale ak sa na to pozriete z perspektívy, tak dosiaľ malo iba sedem rokov na prekonanie dedičstva 70 rokov komunistického autoratívneho režimu... myslím, že sme na tom lepšie teraz ako v roku 1992, keď Rusko vzniklo," hovorí. Nuž, treba jemne povedať, že pán Samuel Berger sa trochu mýli. Pre neho je Rusko geograficky príliš vzdialené a ani celé armády poradcov, medzi ktorých patria dnes celé stovky Rusov pôsobiacich za americké doláre na amerických univerzitách a vo výskumných politických ústavoch neradia americkým vládnym predstaviteľom zodpovedne. Rusko sa aj vďaka nepredstaviteľnej americkej podpore stalo oveľa nebezpečnejším destabilizujúcim prvkom na medzinárodnej scéne než v čase svojho vzniku. Jeľcin, niekdajší hrdina, ktorý zachraňoval Gorbačova pred hrozbou vojenského prevratu sa - a najmä na základe tejto scény - stal obľúbencom Billa Clintona a teraz môže na ruskej politickej scéne vyvádzať, čo sa mu zachce. Hŕstka skutočných ruských demokratov sa len nešťastne obzerá, kam sa uchýliť. Už v apríli tohto roku spomínaný Georg Bush, jr. v rozhovore pre denník The New York Times povedal, že MMF by mal zastaviť ďalšie pôžičky Rusku, pokým Moskva nepreukáže zlepšenie v boji s korupciou a pokrok v ekonomických reformách. Mladý Bush takisto podporuje vývoj nového amerického obranného protiraketového systému a je pripravený zrušiť zmluvu o protiraketových systémoch z roku 1972, ak nebudú Rusi ochotní znovu s Američanmi prediskutovať vývoj projektu, ktorý sa už zrodil v amerických vojenských laboratóriách. Americkí republikáni teda načierajú do povestnej studne reaganizmu, politiky bývalého prezidenta Ronalda Reagana, ktorý nikdy pred Moskvou neustupoval a dokázal nielen jasne pomenovať ich zvrátený systém, ale prispel aj k pádu komunizmu. George Bush jr. začína práve tejto politike znovu dodávať prepotrebný kyslík.
MICHAL HAVRAN
