Nemci si hnedú diktatúru pripomínajú veľmi intenzívne. Školáci navštevujú koncentračné tábory, kde si vypočujú s príslovečnou nemeckou pedantnosťou vypracovaný výklad a prejdú sa po miestach, kde im bude vždy behať mráz po chrbte. V bývalom hlavnom meste Bonne navštevujú príťažlivo urobenú prehliadku povojnových mín v Haus der Geschichte, doplnenej bolestivou bilanciou druhej svetovej vojny. V terajšej nemeckej metropole Berlín cítiť závan Hitlerových čias ešte z mnohých miest. Šesťdesiat rokov po začiatku vojnových hrôz ale Nemci už obracajú list. Podľa prieskumu verejnej mienky sú už unavení z opakovania historickej viny.
Dnešní Nemci sú celkom inou generáciou. Takmer 300 000 z nich každý rok navštívi Bundestag. V týždňoch, keď zasadá parlament, zostáva na návštevníckej tribúne len niekoľko voľných miest. Organizované zájazdy voličov všetkých vekových kategórií prichádzajú, aby sa na vlastné oči presvedčili, ako funguje parlament a aby im poslanci vo vzájomných rozhovoroch skladali účty za ich odovzdané hlasy. Po parlamente navštevujú úrad nemeckého kancelára, ministerstva či zastúpenia jednotlivých krajín, ktoré vlastne v hlavnom meste fungujú ako veľvyslanectvá. Nemci si v praxi ohmatávajú demokraciu - odoveď na diktatúru.
Zmena napokon prišla z najvyšších miest, keď po minuloročných septembrových parlamentných voľbách vystriedal dlhoročného nemeckého kancelára Helmuta Kohla Gerhard Schröder. Najprv to bola zmena symbolická. Kancelára, ktorý sa narodil v roku 1930 a vojnu si pamätal z detstva, vystriedal kancelár bez vojnových spomienok. Krátko po výmene stráží prišli aj veľavravné kroky. Mesiac po začiatku úradovania Gerhrad Schröder ako nemecký kancelár otvorene odmietol pozvanie na oslavy prvej svetovej vojny do Francúzska, pretože bol zaneprázdnený. Čas si nenašiel ani začiatkom tohto roku, keď sa rozhodovalo o pamätníku pre milióny židovských obetí v Berlíne. Kohl, ktorého v detstve odvliekli do nacistickej mládeže, cítil vinu a k rovnakému postoju motivoval aj Nemcov. Schröder vojnu nezažil a namiesto ospravedlňovania chce byť kancelárom krajiny, ktorá má výsadné postavenie v demokratickej Európe. Symbolikou príznačnou koncu krvavého storočia je aj to, že sa Nemci vracajú do staronového hlavného mesta Berlín. Vládnuť budú aj z budov, ktorých steny si pamätajú Hitlerove sny o veľkonemeckej ríši. Prešlo však dosť času, aby sa minulosti pozreli priamo do tváre a vyrovnali sa s ňou.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
