Fotografie sú predmety usvedčujúce

My 1948-1989: Fotografie ze sbírky Moravské galerie v Brne a Jindřich Štreit: Zabavené fotografie * Výstava potrvá do 12. septembra

Fotograf Jindřich Štreit (1946) je veľmi dobre známy aj slovenskému publiku. Od začiatku deväťdesiatych rokov mal na Slovensku niekoľko výstav a aj na Slovensku sa predávajú niektorého z jeho početných fotografických monografií. Celý cyklus fotografií tohto dokumentaristu však nebol doteraz predstavený ako celok. Štreitova expozícia a publikácia sú súčasťou projektu My 1948 - 1989. Moravská galéria v Brne ním z depozitnej zbierky vytiahla na svetlo časť snímok, ktoré vznikli za komunizmu. Hlavná výstava My 1948 - 1989 je pestrou zmesou tém, ktoré vznikli v minulom režime. Štreitova samostatná kreácia je zasa naopak mimoriadne koncentrovaným činom. Kurátor Antonín Dufek predstavuje nákupnú akvizíciu, ktorú uskutočnil v roku 1993. Vtedy Moravská galéria odkúpila od Štreita kolekciu štyridsiatich dvoch veľkoformátových zväčšenín nesúcich na zadnej strane pečiatku SNB a rukopisom poznámky „Zajištěno při DP (čiže domovej prehliadke) u občana J. Štreita dne 12. 6. 1982“ alebo „Vystaveno na TJ Sparta 10. 6. 1982“. Štreit sa totiž na kurtoch pražskej Sparty zúčastnil na neoficiálnej výstave Setkání. Polícia po dvoch hodinách akciu ukončila, zabavila Štreitove fotografie, nasledovala domová prehliadka, zhabanie vecí, väzba, súd, rozsudok, odvolanie a potvrdenie verdiktu - desať mesiacov podmienečne s dvojročným odkladom. Fotografie boli autorovi vrátené až po novembri 1989. Zábery aj ich osud korešpondujú s temnotou začiatku osemdesiatych rokov. Štreit sústavne dokumentoval vidiek od roku 1972. Režimu nepohodlné Štreitove kultúrne aktivity sa stupňovali, a tým vyvolávali zúrivejšie reakcie. Dufek v úvodnom slove tvrdí, že „dnes nepochopiteľný postup súdu“ bol založený na viere, že „fotografia je živá, že je akýmsi prevtelením fotografovanej osoby.“ Tu to musíme povedať inak a jasnejšie: konanie súdu možno pochopiť veľmi dobre. Štreit každodennosť ukazoval a domýšľal (je zrejmé, že sa pozeral cielene, možno tiež niečo doaranžoval) a úplne demaskoval virtuálne obrazy reálneho socializmu. Režim sa názorne presvedčil, že médium fotografie nie je nevinne nestranným svedectvom, a exemplárne zakročil. Takýto výpad proti umeleckej fotografii bol síce výnimočný, ale raz prísť musel. Zhabané práce, kompozične aj významom na dreň obnažené obrazy vidieckeho života, sa teraz ukazujú ako jadro celej Štreitovej tvorby.