ana Karol Kopernický. A akoby ospravedlňujúco dodáva: „Keď už sme nemohli hrať na jeho úvod.“ Dôvod tej absencie bol však vskutku výnimočný: orchester, ktorý za osem rokov svojej existencie pochodil prakticky celý svet, dostal ponuku hrať na Novom Zélande. „Bol to posledný kontinent, kde sme ešte nehrali, a pred nami tu neúčinkovalo žiadne zo slovenských telies vážnej hudby. V tejto krásnej krajine, kde aj napriek množstvu národností máte pocit absolútnej pohody a skvelých medziľudských vzťahov, sme mali osem úspešných koncertov s repertoárom od baroka až po súčasnosť.“ Hoci reakcie publika boli nakoniec takmer európske, orchester, vďaka nabitému programu pred cestou na zelený svetadiel, ani nemal príliš čas sa nimi vopred zaoberať. Dva dni pred odletom otváral v Passau festival Dni európskej hudby, vzápätí nasledovalo ďalšie vystúpenie v Nemecku, a tak zvládnutie odletu bolo divokou naháňačkou, ktorá stála nervy aj pozývajúcich a financujúcich novozélandských organizátorov.

Paradoxne Cappella Istropolitana sa však podľa slov K. Kopernického rozhodne nemôže pochváliť pozornosťou slovenských elektronických médií, rozhlasu či televízie. „A dobré meno sa buduje najmä doma.“ Za výbornou povesťou orchestra, ktorý spadá pod magistrát slovenskej metropoly, sú tak stovky koncertov na Slovensku (v Bratislave od 26. septembra otvára vo svojej domovskej sále v Primaciálnom paláci siedmu sezónu abonentných koncertov) i vonku, z toho viaceré sú lemované benefíciou. Päť rokov ozdobuje súťaž Hommage a Lucia Popp, svoje urobilo aj 80 vydaných cédečiek, ale i permanentné uvádzanie mladých umelcov. „Aj na zajtrajšom koncerte v Dóme vystúpia dve speváčky z konzervatória, s nami bol napríklad prvýkrát v zahraničí mladučký huslista Dalibor Karvay,“ dopĺňa K. Kopernický. O vysokej značke kvality kapely svedčí aj fakt, že o rok na rovnakom podujatí na Novom Zélande chcú a budú vystupovať Kanaďania a Švédi - lenže za vlastné.

ALEXANDER BALOGH