Od vypuknutia druhej svetovej vojny uplynulo presne 60 rokov. Začala sa 1. septembra 1939 o 4.45 h útokom hitlerovských vojsk na Poľsko z panciernika Schlezwig- Holstein pri pobreží Gdanska na Westerplatte. Tým sa začali ťažké a ukrutné dni a roky pre poľský národ. Hitlerovské vojská spoločne so Stalinom si chceli opäť podeliť teritórium Poľska, čo priebežne vyjadrili v „Pakte o neútočení“ podpísaným pred vypuknutím vojny 23. augusta v Moskve (dohoda Ribbenstrop - Molotov). Hitler však osudovo podcenil poľský nacionalizmus, ktorý bol vražedne nastavený tak k Nemcom, ako aj k Rusom. Aké sú vzťahy dvoch najbližších susedov, Poľska a Nemecka, po 60 rokoch od vypuknutia vojny? To, čo hitlerovské vojská spáchali v Poľsku počas druhej svetovej vojny, sa ešte dlho odzrkadľovalo na vzájomných susedských vzťahoch. Komunistický režim využíval nevraživosť a nepriateľstvo k nemeckému národu na svoju propagandu a tým vysvetľoval potrebu spojenectva so Sovietskym zväzom. Prvé náznaky zlepšenia vzťahov medzi Poľskom a Nemeckom po rokoch studenej vojny nastali v roku 1959, keď Konrad Adenauer v Bundestagu začal hovoriť o priateľstve s poľským národom. Príhovor prezidenta Nemecka Gustava Heinemanna v roku 1969 pri príležitosti 30. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny naznačil nové myslenie Nemcov vo vzťahu k Poliakom. Nasledoval historický list poľských katolíckych biskupov adresovaný veriacim v Nemecku. Jeho mottom boli slová: „Odpúšťame a prosíme o odpustenie.“ Potvrdením nového kurzu vo vzťahoch týchto dvoch národov je aj stredajšia návšteva nemeckého prezidenta Johanesa Raua na oslavách 60. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny. Rau sa ako prvá nemecká hlava štátu odvážil navštíviť Poľsko práve v deň smutného výročia. Stretnutie s prezidentom Aleksadrom Kwaśniewským sa začalo podaním rúk na Moste mieru, ktorý spája Slubice s Frankfurtom nad Odrou. Táto návšteva svedčí o dobrých susedských vzťahoch a vyjadruje žiadosť oboch národov, aby hranica nedelila ľudí nevraživo k sebe naklonených, ale spájala priateľov a partnerov. V prejavoch oboch prezidentov sa dalo vyčítať jedno - žijeme a stretávame sa v úplne iných časoch, v inom svete a tí, ktorí boli niekedy našimi nepriateľmi, sú teraz našimi dobrými susedmi a blízkymi partnermi. Johanes Rau nezabudol poďakovať a pripomenúť, že práve v Gdansku v 80. rokoch začal boj o slobodu a úpadok komunizmu. Tu vznikla Solidarita, ktorá má podiel na zjednotení Nemecka. S vďakou to pripomínam práve dnes a na tomto mieste, konštatoval prezident počas pobytu v Gdansku. Stretnutie oboch hláv štátov však úplne nevyrieši problémy, ktoré sú medzi oboma národmi. Poliaci sa dožadujú vyplatenia odškodného za nútené práce v tretej ríši a Nemci žiadajú o vrátenie umeleckých diel, ktoré zostali po vojne v Poľsku. Demokracia a poľsko-nemecké priateľstvo otvárajú dvere do histórie, ktorú tieto dva národy musia poznať. Je treba ukázať vôľu, pravdu a presvedčenie, že múdra pamäť je základom dobrých susedských vzťahoch. Jedno je isté - Poľsko a Nemecko idú spoločným smerom a sú odkázané na vzájomnú spoluprácu. Nemecko sa veľkou mierou pričinilo o vstup Poľska do NATO a robí všetko pre to, aby čo najrýchlejšie vstúpilo taktiež do Európskej únie. Pred 60 rokmi takáto spoločná cesta bola nemysliteľná, čo svedčí o tom, že poľsko-nemecké vzťahy sú na dobrej ceste a budú sa ďalej rozvíjať.
JÁN BOŠNOVIČ, Varšava
