V čase jej formovania bol prvým podpredsedom SDĽ a napriek tomu sa nestal členom vlády. Ako uviedla včera TASR, podľa P. Kanisa (SDĽ) mal Fico na výber zo štyroch vládnych postov, chcel byť aj podpredsedom parlamentu, na čom dosť trval. Keďže SDĽ mala dostať post šéfa parlamentu, nebolo to možné. Prvýkrát po voľbách R. Fico mediálne zaujal, keď verejne vystupoval proti účasti SMK vo vláde. V januári vyhlásil, že SDĽ trpí chorobou, pretože sa nevie zastať svojich ľudí. Fico súčasne viackrát odmietol argumenty, že jeho kritické postoje súvisia s jeho neúčasťou vo vláde. Priznal však, že po voľbách sa chcel realizovať v oblasti spravodlivosti a prokuratúry, ktoré sú mu profesionálne najbližšie. V júli po vypuknutí viacerých škandálov sa vyslovil za totálnu rekonštrukciu vlády vrátane štátnych tajomníkov. Fico tvrdil, že Slovensko je v kríze a neodporúča výmenu politikov za politikov, ale za odborníkov a manažérov. V HZDS Ficovu iniciatívu privítali a označili ju za jeden z medzikrokov k predčasným voľbám. SDĽ označila jeho vyjadrenia za hodné opozičného politika. Analytik M. Ivantyšyn sa domnieva, že neprítomnosť Fica v radoch ľavicových demokratov SDĽ neoslabí. Na margo potenciálnej strany, ktorú má založiť, Ivantyšyn povedal: „Možnosti skôr vidím medzi voličmi HZDS, ale len pod podmienkou, že by sa V. Mečiar stiahol z politiky. Fico nemá veľké šance založiť stranu, ktorá by mohla vyrásť na stranu strednej veľkosti.“ Ficovu rétoriku označil za typickú pre nacionalisticky orientovanú pravicu. „Často hovorí o obavách z maďarskej politiky, vyšiel s trestom smrti,“ dodal Ivantyšyn.