Keď hovorím kolotoče, mám na mysli kolotoče. Malé a malebné, útulné a prítulné lunaparky pre deti a milencov. Nie tie vysvietené rachotiace monštrá, ktoré sa svojimi rozmermi blížia menšej fabrike. Lunapark je najkrajší práve v tomto čase, na jeseň, keď to už visí vo vzduchu. Vie sa, že to dlho nevydrží, že to bude treba o pár dní zabaliť. Zajtra? Pozajtra? Ešte týždeň vydržíme? Lunapark vzrušene vŕzga, krídla labutí sa chcú roztiahnuť a vyletieť, aj keď sú iba drevené. Rád sa chodím pozerať na zazimovanie lunaparku. Je tam už málo ľudí. Najkrajší pohľad je, keď sa celý kolotoč dá do pohybu iba kvôli jednému, jedinému chlapcovi. Lunapark nás vtedy učí, že tie najkrajšie a najvzácnejšie veci sú vždy určené iba jednému, jedinému človeku. Ekonomicky sa to neoplatí, ale ľudsky áno. A potom sa na lunapark znesie veľká sivá plachta a je po sezóne. Iba čertovo kolo vytŕča čertove rožky proti oblohe a nedá sa zakryť nijakou plachtou. Ak si budete myslieť, že jeseň je smutné ročné obdobie, poďte navštíviť lunapark. Vyberte si na to nejaký slnečný deň. Nemajte strach - slnečné dni sa ešte celkom neminuli.