navrhnutých vtedajší predseda vlády V. Mečiar. 21. januára 1993, približne pol hodiny pred ich slávnostným vymenovaním, poslanec P. Brňák upozornil parlament, že takýto postup je v rozpore s Ústavou SR. Zdôvodnil to tým, že právo vymenovať a odvolať vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov podľa ústavy patrí iba prezidentovi a že táto kompetencia neprechádza ani na vládu, ani na premiéra. Poslanec R. Fico predložil návrh uznesenia, aby sa vymenovanie sudcov odložilo. NR SR jeho návrh väčšinou hlasov schválila - za hlasovalo 50 poslancov, proti 21, zdržalo sa 16 a neplatne hlasovalo 8 poslancov. Bola to prvá prehra HZDS v parlamentnom hlasovaní po voľbách v roku 1992. Vtedy zasadol ústavnoprávny výbor Národnej rady, v ktorom mali poslanci HZDS väčšinu, a „rozhodol“, že sudcovia Ústavného súdu nie sú vyššími štátnymi funkcionármi a že ich teda premiér Mečiar môže vymenovať. Nesmie však vybrať predsedu a podpredsedu súdu. Slávnostný akt sa po dvoch hodinách čakania napokon uskutočnil. Na otázku, prečo vláda nerešpektovala uznesenie parlamentu, premiér V. Mečiar na druhý deň odpovedal, že uznesenie NR SR žiadajúce odklad predsa rešpektované bolo, „pretože sa menovanie odložilo o dve hodiny“. „Ja som zo vzorky dvadsiatich vybral desiatich a vyberal som podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia - neboli tam ani kritériá politické, ani žiadne iné ako odborné,“ vyhlásil vtedajší predseda vlády a zastupujúci prezident. V októbri 1994, keď Ústavný súd SR nevyhovel sťažnosti HZDS proti volebnému výsledku DU, predseda HZDS oznámil, že sa hnutie cíti týmto rozhodnutím poškodené, a dodal, že Ústavný súd negarantuje právo a že „to je ďalší chorý prvok na scéne“.

(ml)