Nazdávate sa, že by bolo vhodnejšie ústavu novelizovať alebo vytvoriť jej úplne nový text?
Marek Benedik: „Jednoznačne by mal byť pripravený nový text ústavy, nakoľko na základe dnešného textu možno, povedané slovami JUDr. J. Drgonca, sformulovať niekoľko ústav.“
Rado Procházka: „Preferujem nový text, a to z viacerých dôvodov: po siedmich rokoch fungovania štátu a ústavy, o ktorých sme nemali možnosť rozhodnúť, nastal čas využiť postupnú identifikáciu verejnosti s týmito hodnotami na obnovu štátotvorného diskurzu medzi mocou a občanmi. Preto by novej ústave mala predchádzať skutočne široká debata o predstavách o jej podobe a po jej prijatí ústavnou väčšinou by, napriek niektorým argumentom proti, malo nasledovať všeľudové hlasovanie o texte ústavy en bloc, okrem iného aj zo psychologických dôvodov. Nezanedbateľným je aj aspekt akejsi občianskej katarzie, ktorej potenciál aktéri nedávnej „zmeny“ premrhali. Ústava by navyše v politickom živote krajiny mala plniť úlohu orientačného bodu, akéhosi hodnotového centra. Preto by mala byť primerane stála a imúnna voči častým modifikáciám. Tých zmien, o ktorých sa uvažuje, je príliš mnoho na to, aby sa čiastková novela zásadným spôsobom neprejavila na koherentnosti textu. Preto je vhodnejšie uprednostniť celostné pred čiastkovým riešením.“
Daniel Lipšic: „Ústavná prax posledných siedmich rokov poukázala na viaceré problematické ustanovenia našej ústavy. Pri množstve ústavnoprávnych problémov, ktoré sa počas relatívne krátkej doby jej existencie vyskytli, by zrejme nebolo správne ísť cestou čiastkových zmien ústavy, ale bolo by potrebné pristúpiť k príprave novej ústavy, ktorá upraví vzťahy medzi najvyššími orgánmi štátu v súlade s princípmi parlamentnej demokracie a zabezpečí stabilitu ústavného systému. Ústava navyše potrebuje aj určité zmeny vo svojej systematike, ktoré nemôžu byť vykonané v rámci jej novelizácie.“
Kde vidíte najväčšie problémy súčasnej Ústavy SR?
Daniel Lipšic: „V deklaratórnom charaktere viacerých ústavných práv, ktorých realizácia je viazaná na vôľu zákonodarcu. Vo vágnej a nedostatočnej úprave inštitútu referenda. V obmedzenej právomoci Ústavného súdu pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach. V inštitúte tzv. štvorročných sudcov. V unikátnom postavení prokuratúry v ústavnom systéme. Zoznam je samozrejme oveľa dlhší.“
Marek Benedik: „Nejednoznačnosť, vnútorná rozpornosť súčasného textu nie je jediným problémom súčasnej ústavy. Okrem toho, že v našej ústave absentuje niekoľko dôležitých pasáží riešiacich napríklad vzťah vnútroštátneho práva a uznaných zásad medzinárodného práva, vzťah medzi vnútroštátnym právom a právom EÚ, vykonateľnosť nálezov ÚS SR, definovanie základných nezmeniteľných princípov ústavného štátu tzv. nadpozitívneho práva (napr. čl. 9 Ústavy ČR alebo čl. 79 ods. 3 Základného zákona SRN) a pod., je potrebná aj zásadná koncepčná zmena, najmä vo vzťahu občan - štát, jednoznačne zadefinovať občiansky princíp, postaviť základné práva a slobody pod efektívnu ochranu súdov (ako všeobecných, tak aj ústavného), rozšíriť a zjednodušiť prístup k ústavnému súdu a pod., zreálniť garancie základných práv a slobôd, na čo novelizácia nepostačuje.
Rado Procházka: „V spôsobe jej prijatia a okolnostiach, ktoré prijatiu predchádzali. V tom, že nereflektuje prípadné pozitívne dôsledky nášho integračného úsilia, teda vstup do EÚ a NATO. V nekonzistentnom štruktúrovaní vzťahov medzi jednotlivými zložkami štátnej moci a z neho vyplývajúcich viacerých čiastkových otázok, napríklad v spôsobe menovania sudcov. V nedostatočnom vymedzení charakteru územnej samosprávy. Nová úprava by mala vytvoriť komplexnejší rámec pripravovanej reformy verejnej správy. V reštriktívnom vymedzení právomocí ÚS a v neriešení otázky vynútiteľnosti niektorých jeho rozhodnutí, v deklaratórnej povahe niektorých ustanovení druhej hlavy Ústavy, v neprimerane extenzívnej úprave poslaneckej imunity, v nedostatočnej špecifikácii vzťahu nášho práva k medzinárodnému právu a iných „drobných“ muchách.“
Aké by mali byť podľa Vás kritériá na výber ústavných sudcov, ktoré by mal zohľadňovať prezident SR?
Daniel Lipšic: „Prezident by mal v ideálnom prípade zvažovať iba dve kritériá - odbornosť a mravnú integritu jednotlivých kandidátov. Ideálne prípady však, žiaľ, nikde na svete neexistujú.“
Rado Procházka: „Postoj kandidáta ku konceptu právneho štátu ako k normatívnemu, nie deklaratórnemu ustanoveniu ústavy, obsahom ktorého je dôraz na ochranu slobody a dôstojnosti jednotlivca a utilitárne vnímanie štátu ako prostriedku na nastolenie a udržanie vlády pravidiel, nie ľudí. Škála odborných skúseností plus istá morálna autorita, spočívajúca okrem iného v kariérnej neukotvenosti kandidáta v režimoch, ktoré ústavnosť a zákonnosť dehonestovali. Interpretačná filozofia kandidáta, konkrétne príklon k systémovému, nie rigídne formalistickému výkladu ústavy a iných predpisov. Orientácia v rozhodovacích a interpretačných tendenciách Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavných súdov krajín, ktoré sú nám blízke právnou kultúrou. Reputácia v odbornej obci.“
Marek Benedik: „V súčasnosti ústava nestanovuje absolútne žiadne kritériá (vynímajúc podmienky menovateľnosti), ktoré má prezident zohľadňovať. O vhodnosti kandidáta však svedčí jeho doterajšia práca a činnosť, oddanosť základným právam a slobodám a ostatným princípom ústavného štátu, morálny profil, vedecké pocty a pod., čo poukazuje na to, ako bude plniť svoj sľub ústavného sudcu. Nie je na škodu, ak je zloženie Ústavného súdu rôznorodé, t. j. ak sú medzi sudcami sudcovia liberáli i konzervatívci, praktici aj teoretici s rôznym politickým profilom, a preto by mal prezident vziať do úvahy aj túto skutočnosť.“
Nemalo by sa predĺžiť funkčné obdobie ústavných sudcov? Ste za to, aby mohli ústavní sudcovia viackrát vykonávať túto funkciu?
Rado Procházka: „Domnievam sa, že predĺženie funkčného obdobia nie je pre úspešné pôsobenie Ústavného súdu nevyhnutné, i keď sedemročné obdobie patrí v celosvetovom meradle medzi najkratšie vôbec. Ústavní sudcovia by nemali mať možnosť usilovať o opätovné zvolenie. Nech už o menovaní sudcov bude podľa novej ústavy rozhodovať ktokoľvek, perspektíva uchádzania sa o tento post sudcu-kandidáta v záverečnej fáze jeho funkčného obdobia nevyhnutne vystavuje pokušeniu prispôsobovať rozhodnutia tak, aby sa orgán rozhodujúci o menovaní necítil takýmto kandidátom ohrozený.“
Daniel Lipšic: „Funkčné obdobie by sa malo predĺžiť na 9-12 rokov s tým, že by ústava zakazovala vykonávanie funkcie v dvoch po sebe idúcich funkčných obdobiach.“
Podporili by ste zmenu funkčného obdobia ústavných sudcov tak, aby dochádzalo k čiastočnej (napríklad tretinovej) obmene zloženia Ústavného súdu po niekoľkých rokoch?
Marek Benedik: „Funkčné obdobie sudcov Ústavného súdu je potrebné predĺžiť. V ostatných ústavných systémoch možno nájsť aj dlhšie funkčné obdobia, prípadne menovanie na doživotie. Táto zmena by sa mohla spojiť so zakotvením mechanizmu čiastočného obnovovania sudcovského zboru, čím by si Ústavný súd zachoval tzv. ústavnú pamäť, existovala by poistka pred náhlymi zmenami judikatúry. Takáto právna úprava by limitovala aj vplyv aktuálne vládnucej politickej moci na zloženie Ústavného súdu, nakoľko by mohla počas periódy svojho vládnutia presadiť svoj vplyv na zloženie len časti ústavného súdu. Zákaz možnosti znovuzvolenia do funkcie ústavného sudcu sa považuje za významnú garanciu nezávislosti rozhodovania, nakoľko sudca rozhoduje vo vedomí, že výsledky jeho rozhodovania v žiadnom prípade neovplyvnia jeho znovuzvolenie. Mám však vážne obavy, že časom sa objaví akútny nedostatok vhodných kandidátov na ústavných sudcov ÚS SR.“
Daniel Lipšic: „Postupná obmena sudcov ÚS by určite prispela ku kontinuite v jeho rozhodovacej činnosti. Takáto kontinuita zabraňuje náhlym zmenám judikatúry, ktoré majú negatívny vplyv na stabilitu právneho poriadku.“
Rado Procházka: „Nie, bola by to zmena len pre zmenu samotnú. Nie som si vedomý žiadneho validného argumentu, ktorý by potrebu takejto zmeny odôvodňoval. Jediné, čo mi v tejto súvislosti napadá ako relevantné, je pravidelná infúzia „novej krvi“, na tú má ale monopol komisár Fico.“ (rk, pt)
