, vyspelé zahraničné spoločnosti si preto najímajú interim manažérov. David Clutterbuck vo svojej knihe „Sám sebe šéfom“ definuje interim manažérov ako nezávislých agentov pohybujúcich sa od príležitosti k príležitosti. Predstavujú potenciálnu cestu, ako do spoločnosti priniesť nové znalosti a skúsenosti. Časopis Management Review hovorí, že ide o nový a pritom vyskúšaný spôsob, ako dosadzovať pravých ľudí na pravé miesta v pravom čase. Interim manažéri sa skutočne najímajú na obdobie od troch mesiacov až do dvoch rokov. V USA a iných vyspelých ekonomikách je ich hlavnou úlohou zabezpečiť reštrukturalizáciu firmy a tým zabezpečiť jej trvalé miesto na trhu. Najímajú sa však aj na riešenie parciálnych úloh spoločnosti, ako je účtovníctvo, marketing či financie. Dôležité je, že manažéri prichádzajú do spoločnosti nezaťažení jej vzťahmi a minulosťou. Americké korporácie odhadujú denné náklady na pôsobenie interim manažéra na 1- až 5-tisíc dolárov. Je to síce nemalá suma, ale stále je to menej ako náklady spojené so zaškolením a zapracovaním sa nového riadiaceho pracovníka. Interim manažér je hotový človek. Managemet Review odporúča pomoc týchto špecialistov pri prechode obratu cez hranicu 50 mil. USD, ako aj pri prechode 250 mil. USD. Podotýka však, že obe situácie vyžadujú úplne iných ľudí.
O boome tohto štýlu riadenia svedčí aj niekoľko desiatok internetových stránok, vznikajú agentúry sprostredkujúce služby manažérov-špecialistov. Problémom však ostáva, že pri zavádzaní zásadných zmien sa nájomní manažéri stretávajú s nedôverou zamestnancov podniku. Dostávajú sa do firmy práve v období, keď sú jej zamestnanci v neistote, sú nedôverčiví a vystresovaní. Aj keď slovenské podniky čelia úplne iným problémom ako nadnárodné americké korporácie, interim manažment je štýl riadenia použiteľný aj u nás. Vhodné by boli najmä krízové tímy interim manažérov, ktorí by krachujúcu spoločnosť na základe svojich kontaktov a skúseností postavili na nohy a išli ďalej. TOMÁŠ KUČA
