e výroky vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti SR Daniela Lipšica. Ten totiž verejne vyzval občanov, aby neplatili exekútorovi, ktorý dlhy občanov voči Fondu dôchodcov vymáha.
Na Lipšicovom vyhlásení zaráža G. Flassikovú najmä to, že o tom, či je právo premlčané, sa snaží rozhodovať ministerstvo spravodlivosti, a nie súd. Podľa nej totiž štátne orgány nemôžu zasahovať do nezávislosti súdov a naznačovať želané riešenie sporu. Rovnako nemôžu stavať do negatívneho svetla jednu stranu zverejňovaním skreslených a zjednodušených tvrdení. Cestu exekučného vymáhania dlhu si Fond dôchodcov zvolil podľa slov G. Flassikovej pre preťaženosť súdov. Exekútor má v tomto prípade priniesť mimosúdne vyriešenie sporu.
Dlžoba, ktorú v súčasnosti vymáha Fond dôchodcov, vznikla zmarením druhej vlny kupónovej privatizácie, respektíve vinou jej premeny na tzv. dlhopisovú metódu. Fond dôchodcov totiž požičiaval svojim klientom peniaze, za ktoré si oni registrovali kupónové knižky a známky. Ich hodnota bola vtedy 750, respektíve 1050 Sk. Zmena formy privatizácie na dlhopisovú však znemožnila naplnenie účelu zmluvy, súčasťou ktorej bola aj dohoda o poskytnutí pôžičky na kupónovú knižku a známku. Keďže sa nesplnila zmluva, fondu ostala pohľadávka a tú teraz vymáha. Väčšina dôchodcov, ktorí sa prihlásili do tohto fondu, splatila dlh ešte pred tým, ako sa celá záležitosť dostala na súd. Ich počet sa pohybuje okolo 80-tisíc. Viacerým totiž už FNM splatil dlhopisy, predali ich alebo použili na kúpu bytu. Vrátili tak dlh, na základe ktorého získali kupónovú knižku, a neskôr dlhopis FNM. „Tých, čo tak neurobili, zaviazal touto povinnosťou súd, a voči niektorým už prebiehajú exekúcie,“ dodáva Flassiková. Fond však podľa nej nežaloval asi 30-tisíc dôchodcov, ktorým mal už byť dlhopis vyplatený. Robil tak podľa nej v nádeji, že svoj záväzok splnia dobrovoľne.