Na druhom podujatí tenisového okruhu Slovenská poisťovňa Slovak Satellite ‘99 v Stupave štartoval člen nášho daviscupového tímu Boris Borgula ako nasadená dvojka. Dvadsaťdvaročný hráč bratislavského Interu však vypadol v semifinále po prehre s Čechom Snobelom 3:6, 2:6. Keďže rovnako neúspešne skončil aj náš druhý semifinalista František Babej, finále sa bolo bez slovenskej účasti.
Český hráč Snobel sa vám stal osudným i na prvom turnaji satelitu, keď ste mu pred týždňom v Bratislave podľahli 4:6, 6:7. Čo mali oba zápasy spoločné?
„Takmer nič. Na Interi pršalo, antuka bola mokrá a pomalšia. V Stupave svietilo slnko a aj povrch bol preto rýchlejší. Navyše, ja som hral v porovnaní s naším prvým vzájomným súbojom horšie, zatiaľ čo Snobel podal dnes ešte kvalitnejší výkon.“
Ani raz ste v jubilejnom 10. ročníku Slovak Satellite nepotvrdili papierové predpoklady - ako dvojka ste najprv vypadli vo štvrťfinále, teraz v semifinále. Dôvodov na spokojnosť asi nie je veľa.
„Môj výkon ma v prehraných zápasoch skutočne neuspokojil. Netrápi ma však ani tak výsledok ako skôr spôsob, akým ma český tenista vyradil. Popri stretnutiach v hlavnej súťaži a troch kolách kvalifikácie, keďže som nebol pôvodne prihlásený, však so svojím trénerom Jozefom Liptákom venujem veľa času aj tréningu. Potrebujem sa totiž po zranení šľachy a neúspešnom vystúpení na zahraničných challengeroch poriadne rozohrať.“
V semifinále vás zradil predovšetkým servis. Sústredíte sa v tréningu práve naň?
„Určite budem pracovať najmä na servise. Nevedel som sa doň trafiť a následne som nemohol poriadne rozvinúť svoju hru. V súboji so Snobelom mi to ale celkovo nešlo, takže musím potrénovať aj ostatné údery. Až po treťom kole satelitu v Piešťanoch si dám menší oddych.“
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že po nevydarených vstupoch do oboch setov ste to zabalili.
„To nie je môj štýl, ja zápasy nepúšťam. Navyše, vždy som dokázal stav 1:5 aspoň skorigovať - v prvom sete na 3:5 a v druhom na 2:5. Pokúšal som sa dostať späť do hry, chytiť rytmus. Môj výkon ale ďaleko zaostal za tým, čo predvádzam na tréningu. Hoci mi to nevyšlo, nepripisujem to psychike.“
V Piešťanoch už nebudete hrať kvalifikáciu, nasadia vás priamo do hlavnej súťaže. Na čo si trúfnete tam?
„Nemyslím tak ďaleko dopredu, žiadne ciele si pred Piešťanmi nekladiem. Idem zo stretnutia na stretnutie. Najdôležitejšie bude hrať lepšie ako doteraz.“ ZUZANA HORNÍKOVÁ
