Cestou z práce som sa náhodne stala svedkom neobvyklej, smutnej udalosti. Jeden pán ležal, zjavne posilnený alkoholom, na lavici pri autobusovej zastávke v tom úbohom spánku blízkom bezvedomiu, v ktorom sa nešťastník na chvíľu zbavuje problémov, žiaľ, aj zvyšku zdravého rozumu. Opilstvo má na svojom konte už mnoho obetí, nerátajúc mnohé traumy z detstva a agresívne afekty. Na onej odsúdeniahodnej situácii by nebolo teda samo osebe nič nezvyčajné, ba dokonca sa stalo na Slovensku sčasti spoločensky tolerované (aká by to bola svadba či oslava bez opitého), keby jeho následky nemuselo znášať aj dieťa. V spomínanom meste, kde sa udalosť odohrala, bolo pri ležiacej obeti alkoholu jedenásťročné dievčatko. Ako som sa od nej dozvedela, bola to dcéra toho nešťastníka. Samozrejme, dojímavo plakala, trápila sa aj preto, že otca do autobusu v takom stave nedostane. Detský plač donútil ľudí, aby dieťa ľutovali, keďže bolo úplne bezradné a ponechané samo na seba. Ako mi povedalo, bolo spolu s otcom vybavovať záležitosť jeho invalidného dôchodku na súde, ale nebol úradný deň, nič nevybavili, preto si otec našiel dôvod na pitie. Keďže potom už nebol schopný cestovať, muselo sa samo vrátiť autobusom domov, do vzdialeného mesta. Je hanba, že sú aj rodičia, čo nemajú morálnu zodpovednosť ani voči svojim deťom a tým im spôsobujú duševné a často aj telesné traumy.
Z. PODHRADSKÁ, Ilava
