Naši občania väčšinou nevedia, že už päť rokov môžu priamo zasahovať do rozhodovania štátu a samospráv či veľkých podnikov. Tak dlho totiž platí na Slovensku zákon o posudzovaní vplyvu na životné prostredie - jeden z tých, ktoré obstoja aj v európskom meradle. Zaručuje nielen právo verejnosti dostať seriózne informácie o projektoch alebo rozvojových koncepciách, podstatne zasahujúcich do životného prostredia, ale najmä možnosť vyjadriť k nim svoj názor. Podľa tohto zákona by predkladatelia mali rešpektovať nielen zmeny požadované občanmi vo verejnej diskusii, ale aj nekompromisný odpor verejnej mienky proti plánovaným zámerom. Napriek tomu občania zriedkavo využívajú svoje práva, ba dokonca o nich často ani nevedia. Výnimku tvoria mimovládne organizácie. Samozrejme, v praxi má uplatňovanie tzv. účasti verejnosti pri rozhodovaní ešte plno nedostatkov. Svoje práva však, aj keď pomaly, postupne zaujíma už aj širšia verejnosť. Existujú príklady, keď občania dosiahli významné ústupky od investorov. Obyvatelia Devínskej Novej Vsi napr. dosiahli, že firma Volkswagen musela upustiť od používania toxických chemikálií v novej plánovanej prevádzke. Podobne dokázali zastaviť výstavbu priehrady obyvatelia obcí okolo Tichého Potoka. Na rozdiel od konkrétnych projektov sa oveľa ťažšie presadzujú záujmy občanov pri vypracúvaní rozvojových koncepcií štátu či regiónov. Zatiaľ jedinou oblasťou, kde občania aktívne vstupujú do procesu rozhodovania, je energetika - aj to iba vďaka veľkému nasadeniu mimovládnych organizácií. Prvou veľkou príležitosťou bola verejná diskusia o dostavbe dvoch reaktorov atómovej elektrárne Mochovce. Vláda Vladimíra Mečiara však negatívny názor značnej časti občanov na Mochovce úplne ignorovala. Podobne vláda v roku 1997 schválila aktualizáciu energetickej koncepcie bez zohľadnenia kritických pripomienok občianskych organizácií a nezávislých odborníkov. V súčasnosti môžu občania podstatne ovplyvniť ďalšie smerovanie slovenskej energetiky vo verejnej diskusii k energetickej politike SR, ktorá potrvá do 15. septembra. Návrh ministerstva hospodárstva považujú mimovládne organizácie za taký nekvalitný, že vypracovali alternatívny protinávrh Nová energetická politika. V diskusii o energetickej politike okamžite vystúpi dôležitosť desiatok až stoviek miliárd, ktoré si neustále vyžaduje napr. jadrová energetika. Veď len ukladanie rádioaktívnych odpadov a likvidácia atómových elektrární budú v ďalších 35 rokoch stáť podstatnú časť z plánovaných 106 miliárd korún. Štátny likvidačný fond však bude mať k dispozícii iba asi 52 miliárd. Pritom z údajov uvedených v štátnych koncepciách (okrem energetickej politiky už tri mesiace existuje aj koncepcia jadrovej energetiky, ministerstvo hospodárstva ju však „nestihlo“ zverejniť) jasne vyplýva, že drahá elektrina zo slovenských elektrární nemôže konkurovať na trhoch EÚ. Na neefektívnu štátnu energetiku zase raz doplatia občania a ich životná úroveň. Navyše, ako konštatujú aj sami energetici, sa u nás draho vyrobenou energiou až príliš plytvá. Ak si uvedomíme, aké obrovské problémy prinieslo doterajšie šafárenie štátu i jednotlivých podnikov slovenským občanom, ale aj zdravotníctvu, školstvu, životnému prostrediu či sociálnemu rezortu, okamžite bude jasné, prečo sa občanom oplatí zaujímať sa aj o čosi iné, ako len o svoju záhradku. Je síce oveľa nepohodlnejšie študovať ministerské materiály a diskutovať s kompetentnými, ale skúsenosť, že aj malý občan môže ovplyvniť rozhodovanie „tých hore“ a najmä konkrétne veci vo svoj prospech, je na nezaplatenie. Ani nevraviac o prínose, ktorý by znamenala tak často citovaná transparentnosť v šafárení s miliardami.
ĽUBICA TRUBÍNIOVÁ
